Častokrát v tomto ľudia nemajú jasno.
Každý ovocný druh je možné štepiť, či očkovať len do rovnakého či veľmi príbuzného druhu.
Nie je to však zložité. Ja to ale zámerne ešte trochu zjednoduším.
Ovocie často delíme na kvôskoviny, jadroviny a iné. Nie je možné štepiť kôstkovinu do jadroviny, ani opačne a s "inými" do ktorých patria moruše to tiež nemožno kombinovať. Proste by to nefungovalo.
Jablká štepíme zásadne do jabloňových podnoží.
Hrušky štepíme do hruškových, dulových, hlohových podnoží. (o tom by bolo treba viac)
Slivky a ringlóty do kvôstkovín, najčastejšie, slivy, slivky, ringlóty mirobalán, mirabelka, v posledných rokoch špeciálne podnože brzdiace rast.
Marhule okrem marhulových podpníkov aj do rovnakých podpníkov ako slivky.
Broskyne okrem broskyňových podpníkov aj do Mandlí, prípadne iných špec. podpníkov.
Do hlohu a duli sa dá štepiť, ešte veľkoplodý hloh, mišpula, jarabina, amelanchier a pod.
Moruša má najbližšie príbuznú u nás pestovanú drevinu figu a Makluru, ich vzájomné štepenie je však teoreticky diskutabilné a prakticky zbytočné a neopodstatnené.
Treba ešte povedať, že semenáče mošuše nie vždy dobre rodia a naopak niektoré nerodia vôbec pretože nevytvárajú samičie kvety, prípadne nie sú samoopelivé. V praxi sa často stáva, že neštepené Morus alba buď vôbec nerodia, alebo len veľmi slabo. Teda nemusia to zapríčiňovať mrazy a chlad. Je pravdepodobné, že ani v teplejších podmienkach by vaša moruša nerodila. Čo z toho vyplýva? Morušu možno preštepiť len morušou, s výsledkom neistým samozrejme...