Jedným z najväčších problémov, ktorý ovplyvňuje poľnohospodárstvo aj trh s ornou pôdou, je jej rozdrobenosť. Spravidla sa stretávam v katastrálnych územiach s parcelami, ktoré majú 20 až 40 árovú výmeru. Tento stav je dedičstvom po generáciach, ktoré sa ešte sami živili ornou pôdou a tieto výmery zodpovedali aj vtedajším technickým možnostiam roľníka. S pomocou koňa či dobytka bolo čo robiť, aby jedna rodina obrábala zopár takýchto parciel. Za prvej ČSR bola prevaha "roľníckeho" ľudu veľmi výrazná, klesla po roku 1948. Tých zopár vytrvalcov, ktorých bešli robiť do fabriky a venovali sa farmárčeniu, muselo však svoju pôdu poskytnúť "dobrovoľne" JRD, alebo platiť neúmerne vysoké kontigenty. Generácia, ktorá vyrastala po 2. svetovej vojne tak stratila vzťah k pôde, ktorý sa sem tam prejavoval obľúbeným záhradkárstvom. Pôda, ktorú držalo JRD, však mala aj naďalej svojich vlastníkov, ktorí po roku 1989 ju získali späť po svojich predkoch v rámci tzv. reštitúcie. JRD samozrejme prestali existovať, ale na ich báze sa vytvorili nové podniky. Kto vedel poľnohospodáriť, mal predvídavosť a bol schopný manažér, tak vytvoril prosperujúci podnik. Treba si uvedomiť, že tieto nové podniky de facto tvoria poľnohospodárstvo SR a vedia reálne oceniť aj trh s poľnohospodárskou pôdou. Nevýhodou pre tieto podniky je však rozdrobenosť pozemkov. Ak družstvo obhospodaruje napr. 300 Ha pôdy, ktorá sa skladá z desiatok či stoviek parciel, pričom každá parcela je v podielovom vlastníctve priemerne 10 ľudí, tak si viete predstaviť aká je okolo toho agenda. Keby malo družstvo túto pôdu skupovať, tak by muselo najať nejakého blázna, čo by obvolával ľudí a dohadoval si stretnutia. Veľkou nevýhodou je aj forma podielového vlastníctva, keď jeden podielový vlastník môže zablokovať proces napríklad predaja pôdy. Čiastočne tieto problémy vyriešia pozemkové úpravy, ale treba si uvedomiť, že tieto sú v konečnom dôsledku aj tak závislé na vôli vlastníkov pozemkov. Jednoducho, pokiaľ sa jedná o poľnohospodársku pôdu, malé výmery pôdy sú nerentabilné. V budúcnosti ale aj súčasnosti bude každý poľnohospodársky podnik pôsobiť len na veľkých výmerách a len za pomoci mechanizácie, ktorá sa neustále zdokonaľuje. Pretože stroje nie sú lacné, treba obrábať veľké výmery, aby sa splatili v strednodobom horizonte. Veľa parciel to je veľa vlastníkov, viac vyjednávaní, viac geodetických a právnych služieb, viac času. Poľnohospodári si pôdu nekupujú a vedia prečo. Jedného dňa, keď sa stopnú dotácie a tí menej schopní padnú na kolená, som zvedavý, čo sa bude robiť s tou poľnohospodárskou pôdou.