Politici sa s obľubou pýšia, že Slovenská republika má sociálne a ekologicky orientovanú trhovú ekonomiku. Máme síce ústavné právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť, ale podľa nálezu Ústavného súdu "bezplatne nie je zadarmo"?!.
Okrem zdravého rozumu našťastie aj Slovník slovenského jazyka Jazykovedného ústavu Slovenskej akadémie vied je iného názoru, než náš najvyšší rozhodca Ústavný súd.
Podľa Slovníka Slovenského jazyka "bezplatný" = "konaný, poskytovaný bez platenia" a na dôvažok ako prvý príklad nasleduje v tomto slovníku "bezplatné ošetrenie (liečenie)". Pre Synonymický slovník slovenského jazyka (a aj pre zdravý rozum) je príslovka "bezplatne" významovo totožná s pojmami "bez odmeny, bez honoráru, zadarmo".
Tu ide o vážnejšiu vec, než o debatu, či poplatky áno, alebo nie! Tu ide o popretie základného ľudského práva spôsobom krkolomným a priečiacim sa aj spisovnému štátnemu jazyku!
Pokiaľ nedošlo k zmene Ústavy SR a nemá nastať Babylonský jazykový chaos, tak "bezplatný" je raz a navždy aj "zadarmo"! A diskusie tu mali dávno skončiť. Akákoľvek iná cesta, než zmena Ústavy SR a následne až potom rozhodnutie o poplatkoch je cestou priamo do pekla.
V štáte, kde Ústava SR je iba slávnostne nosená a predvádzaná, nie však reálne vnímaná ako zmluva nás všetkých o demokratickom systéme našej vlasti, nebude si môcť nik byť nikdy a ničím istý.
Na margo tohto súdneho rozhodnutia - čo tak prikázať daným ústavným sudcom, aby rok pracovali "bezplatne" (bez platu). Nemusia mať žiadne obavy, ak si stoja za tým, čo svojim rozsudkom potvrdili. Lebo hoci "bezplatne", nebude to "zadarmo".