Mama - vyznanie
Vidím prekvapenie v Tvojich očiach a krásny úsmev, ktorý z nich vyžaruje.
Vlastne až teraz si si uvedomila, že už nie som ten malý chlapec s rozbitými kolenami.
Mami pamätáš...? Je to už dávno, keď som otvoril oči a pozrel sa na svet, bol biely a strašne veľký.
Mami, dnes som už dospelý a svet je už krásny, farebný.
Pozerám sa naň aj na Teba. Vlastne si sa vôbec nezmenila, si stále tou mamičkou ako prvý krát.
Azda ti pribudlo len pár vrások, mozole na dlaniach, a tiež jeden dospelý syn.
Dnes už viem, čo je život. Krásna lúka plná kvetov, slnko zohrievajúce svet, ľudia, ktorých každodenne stretávam......
Ty, s krásnym úsmevom, otec s prísnou tvárou. Život, to je obrovský strom, pod ktorým si môžu oddýchnuť všetci ľudia. Mami, mám ťa veľmi rád a chcem ti v tento krásny deň, povedať to slovo, ďakujem! Ďakujem za cestu k životu po ktorej si ma učila kráčať. Ďakujem za pohladenie tvojou rukou. Ďakujem za prebdené noci, v ktorých si spolu so mnou prežívala bolesť. Ďakujem...... Mami, za všetko, ďakujem, za to čo bolo, i za to čo príde.