Silvernola V tom prípade vidím nasledujúce možnosti:
1) Nemáš tam pupenec (to je jediná burina, ktorú sa mi nedarí držať na uzde mechanicky - v trvalých porastoch
)
2) Bojom proti burine tráviš 60% bdelého stavu
3) Tvoja záhrada je totálne zelená (bez rozlíšenia významu zelene -úžitková - okrasná - nežiadúca)
4) Poznáš nejakú neznámu metódu. (ja stále hovorím o pupenci a podobných - kozonoha, bodliak, aj vlkovec, pričom máš v susedstve nekonečný zdroj zásoby ďalších rastlín a semien). V tom prípade nebuď škrob, a podeľ sa o ňu
Inak s tebou súhlasím ohľadom použitia chémie v záhrade. Striekam čo najmenej a dľa možnosti (ktorých je
veľmi málo) šetrnnými prípravkami.
Áno, poznám jednu neznámu metódu a tou je permakultúra a mulčovanie
. Voľné plochy pokosím a záhony či už zeleniny alebo trvaliek a okrasných kvetov mulčujem. Jednoročné a vytrvalé buriny sú tu preto, aby nimi príroda pokryla narušenú pôdu, zakryla ju zeleňou a tým pripravila miesto pre vyššie rastliny, trvalky a stromy. Navyše človek neustálym okopávaním pôdu narušuje, prevzdušňuje a tým sa neustále dostávajú semená burín na povrch a potom klíčia. Takže kým sú rastliny mladé, treba ich okolie dostatočne zamulčovať (ale nie burinami, ktoré by sa tam mohli vysemeniť). Tým v pôde udržíme vlahu, ochránime ju pred letnými horúčavami, zamedzíme rastu rôznych burín, a pri rozklade mulču dodáme pôde potrebné živiny. Toto mulčovanie je potrebné iba dovtedy kým nami pestované rastliny dostatočne nenarastú, nezosilnia a navzájom sa neprepoja. Potom už mulčovanie nie je potrebné, pretože buriny medzi silnými rastlinami v prepojenom záhone nemajú šancu. Takto to robila príroda od nepamäti, a takto to aj funguje. S pupencom máš pravdu. S tým mám aj ja problém, je veľmi vytrvalý, ale zatiaľ som chémiu nemusel použiť. Na voľných kosených plochách mi nevadí, ale kde prerastá do záhonov, tam vie spraviť veľkú neplechu. Takže tam sa ho snažím vytrhnúť kým je malý. Ak proti nemu nájdem nejakú dobrú metódu, tak dám vedieť.
. Inak záhradu mám 20km od domu, takže denné okopávanie neprichádza do úvahy
. Aj k tomu permakultúra postupne vedie, aby bola záhrada časom bezúdržbová, alebo len minimálne, a aby sme sa nestali jej otrokom v neustálom okopávaní a vytváraniu ziskov pre chemické závody a ničením prírody jedmi. Ale samozrejme potom sa človek musí rozlúčiť s modernými a "mŕtvymi" záhradami typu golfového ihriska ohraničenom tujami, (ktoré sú skôr umeleckým dielom s naaranžovanými rastlinami, než živou záhradou), ktoré sa pri 2 týždňovej dovolenke začnú prebúdzať k životu a meniť na divočinu.
Inšpiratívna bola pre mňa stránka
www.ekozahrady.com, aj keď divočinu mám rád v prírode a nie v záhrade, tá má človeku prinášať radosť, oddych a potešenie nie len z jedlých rastlín, ale aj z okrasných kvetov a kríkov.