Ďaľším možným spôsobom je kúpnopredajná zmluva a tam je istota, že v budúcnosti sa pozostalí nebudú mať čoho domáhať.
Totiž predstava, že doopatrovať staručkého človeka za dar je pekná, ale treba mať stále na zreteli, že rodina si môže nárokovať svoje práva a darovaciu zmluvu napadnúť, ako aj starý človek je často nevyspytateľný a číru vodu zamútiť.
Poviem príklad zo života :
Máme starších, bezdetných susedov. Ich synovec získal darovacou zmluvou od staručkých domček, staral sa o nich, od jari do jesene doslova ,,makal" s celou svojou rodinou na záhrade aby staručkým vo všetkom vyhovel, zabezpečoval rozvoz k lekárom, do nemocnice, robil nákupy.
Avšak nároky darcov boli čoraz väčšie, trúfalejšie, ich vrtochy neznesiteľnejšie a dnes dotyčný už nevlastní nič.
Keby tú nehnuteľnosť získal povedzme kúpou, tak by to určite vyzeralo ináč.
Treba si zvážiť, či sa naše predstavy nerozchádzajú s realitou a hlavne, aby sa dar v takejto podobe nestal bremenom.