ajkariky Mám sestričku už má 44 - rokov s Downovým syndromom v rubrike zdravie na nete som sa dočítala, že DS nie je Dg. z pohľadu chorôb, je to možné? píše o tom Dr.Šustrová / mimochodom aj ona má syna s DS a osobne ju poznám, prednáša na Lekárskej fakulte.
V tomto stále nemajú jasno ani odborníci. Skutočne kedysi sa hovorilo o DS ako o chorobe, ale nie je to choroba, je to genetická porucha. Napriek tomu oficiálne označenie tejto diagnózy je Morbus Down. Dr. Šustrová je známa tým, že odmieta pomenovanie Downovho sydnrómu týmto názvom. V preklade to je Downova choroba (morbus = latinsky choroba), preto uvádza, že je to nesprávne. Myslím, že tak skoro sa to ani nezmení, a označenie DS bude ešte dlho Morbus Down.
Niekde sa tiež uvádza ako trizómia 21, čo síce vystihuje podstatu genetickej poruchy, ale je to skôr opisný názov diagnózy.
Takže či je DS diagnóza a ako sa má volať - na túto otázku jednoznačnú odpoveď nenájdeš.
ajkariky / moja sestrička od narodenia je ID priznali jej 70 % postihnutie nikdy v živote nepracovala,nie je samostatná, to má tých 30 % ísť do práce,nechápem dostáva 200 € mesačne dôchodok, ak by nemala mňa ako by vyžila.Nemala by byť 100 % invalidná ?Ďakujem za odpovede.
Stupeň resp. mieru funkčnej poruchy stanovuje posudkový lekár na základe zdravotných správ a posudkov od iných lekárov. Ako východisko pri tom sa používa príloha č. 3 zákona č. 447/2008 o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. V tejto prílohe je uvedený zoznam chorôb a diagnóz a k nim priradené percento funkčnej poruchy.
Keď si v tej prílohe pozrieš časť IV. bod 8, tak tam sú zaradené všetky geneticky podmienené mentálne retardácie, teda aj DS. Stupeň f. poruchy je uvedený ako interval 50-100%. Teda posudkový lekár u osoby s DS môže určiť mieru poruchy v tomto intervale. Na to, aby priznal vyšší stupeň, musí mať osoba okrem diagnózy DS ešte aj inú poruchu či chorobu.
Je všeobecne známe, že osoby s DS mávajú ešte iné diagnostikované choroby, najčastejšie srdcové vady. Väčšiou osobám s DS s jednou pridruženou diagnózou stanovujú mieru poruchy 60-70 %.
Ak ale tvoja sestra je skutočne úplne nesamostatná a nedokáže vykonávať ani najzákladnejšie činnosti, treba najprv nechať vypracovať odborný posudok od psychológa a na základe toho žiadať prehodnotiť stanovenie miery poruchy.
Takže tu neide o to, že by mohla na 30% pracovať, ale ide o celkový telesný a duševný stav. Koľko % by potom museli dostať ľudia s DS, s ťažším stavom postihnutia, prípadne trvale pripútaní na lôžko? Neviem, do akej miery je tvoja sestra nesamostatná, preto sa nechcem k stanovenému percentu vyjadriť. Ale neverím, že by jej posudkový lekár chcel uškodiť.
A ešte doplním to, čo načala Xanti. Xanti sa odvoláva na zákon o soc. poistení. Podľa tohto zákona sa určuje miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti a určuje ju sociálna poisťovňa. V tomto zákona ani nenájdeš osobitne diagnózu DS, pretože samotný DS neznamená, či osoba dokáže vykonávať nejakú prácu alebo nie. Tam treba posúdiť úroveň mentálnej retardácie. Ak je nízka (a je jedno, či ide o DS, alebo o obyčajnú demenciu - osobu s nýzkym IQ), tak pokles schopnosti zárobkovej činnosti nebude tak veľký. Naopak, pri hlbokej miere retardácie (taktiež to nemusia byť len osoby s DS, ale aj napr. ťažkí schizofrenici) môže byť pokles až 100%
Takže miera funkčnej poruchy (určená podľa zákona 447/2008 úradom práce) nie je to isté ako miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti a slúži najmä na uznanie osoby ako osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.
Jedno určuje, nakoľko je osoba po fyzickej a duševnej stránke schopná vykonávať životné a spoločenské činnosti a druhý určuje, nakoľko zdravotný stav osoby ju obmedzuje vykonávať prácu.
Pozri si ešte rozhodnutie soc. poisťovne, kde jej priznali invalidný dôchodok. Tam by mala byť uvedená miera poklesu schopnosti zár. činnosti. To, čo si uviedla, tých 70% bude pravdepodobne z rozhodnutia úradu práce o miere funkčnej poruchy.