Mária27 Išlo o simulovaný právny úkon, ktorý vzhľadom na § 35 ods. 2 obč. zákonníka nemožno považovať za darovaciu zmluvu (daroval za odplatu).
Môžete sa pokúsiť dokázať, že išlo v skutočnosti o kúpnu zmluvu, ktorá bola simulovaná darovacou zmluvou. V takom prípade disimulovaná kúpna zmluva je platná (konvertuje sa darovacia na kúpnu) a môžete si vymáhať dlh.
§ 35
(2) Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
§ 41a
(2) Ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.
No neviem, ale v tomto prípade sa obávam, či budú schopní preukázať, že nebolo účelom darovanie. Otec totiž daroval
synovi nehnuteľnosť. Len ústne sa dohodli, že niečo má niekde zaplatiť. Dokonca ani nešlo o platbu za byt! Keby aspoň existoval dôkaz, že za darovaný byt mal zaplatiť...
Ja tu vidím 2 úkony:
1. darovanie bytu
2. prísľub syna, že niečo niekam zaplatí.
Vedia dokázať, že nemalo ísť o darovanie, ale o kúpu? Ja to vidím ako malú šancu na úspech v súdnom spore.