Podľa citovaného ustanovenia Obchodného zákonníka je podnikateľ povinný prevádzkareň označiť obchodným menom podnikateľa, ku ktorému sa môže pripojiť názov prevádzkarne alebo iné rozlišujúce označenie. Vzhľadom na znenie § 30 ods. 1 živnostenského zákona a § 7 ods. 3 Obchodného zákonníka túto povinnosť má každý podnikateľ bez ohľadu na to, či prichádza do kontaktu so zákazníkom alebo nie. Predpokladom tejto povinnosti je to, že má zriadenú prevádzkareň, t. j. priestor, v ktorej prevádzkuje živnosť, t. j. kde vykonáva sústavnú činnosť.
Povinnosť označiť prevádzkareň podľa § 14 zákona o ochrane spotrebiteľa sa týka len predávajúcich podnikateľov, ktorí sú definovaní v § 2 ods. 1 písm. b) tohto zákona. Takýto podnikateľ je povinný označiť prevádzkareň okrem údajov určených v § 7 ods. 3 Obchodného zákonníka, t. j. okrem označenia obchodným menom podnikateľa, prípadne aj názvom prevádzkarne alebo iného rozlišujúceho označenia aj tak, že na vhodnom a trvale viditeľnom mieste prevádzkarne musí byť uvedené:
a) obchodné meno a sídlo,
b) meno a priezvisko osoby zodpovednej za činnosť prevádzkarne,
c) prevádzková doba určená pre spotrebiteľa,
d) kategória, skupina a trieda pohostinských prevádzkarní a ubytovacích zariadení.
V súlade s § 14 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa môže predávajúci podnikateľ prevádzkareň zvonku viditeľne označiť, prípadne aj symbolom alebo uvedením hlavnej skupiny predávaných výrobkov alebo poskytovaných služieb.
Tieto povinnosti označenia sa vzťahujú aj na predaj tovaru a poskytovanie služieb mimo prevádzkarne.
Živnostenský zákon primerane vzťahuje ustanovenia o označovaní prevádzkarne aj na priestory súvisiace s prevádzkovaním živnosti a na technické a technologické zariadenia určené na prevádzkovanie