Na pohľadávky od 1.1.2009 platí :
§ 3 Nariad.vlády 87/1995 Z.Z.(noveliz. 586/2008 Z.z.)

(1) Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Aktuálna informácia:
http://www.porada.sk/1450981-post16.html

NBS už nie. Rozhodujúca je sadzba Európskej centrálnej banky.

Ano prepac, samozrejme, je to ECB, tento udaj je uvedeny na stranke NBS

Vypočítaš ročný úrok, ten následne podelíš 365 dňami x počet dní koľko bol dĺžník v omeškaní.

V príspevku z vloženého linku je chyba, nemá tam byť 0,25 % (to sú jednodňové sterilizačné operácie), ale 1 %.

Zo stránky NBS: "Sadzba hlavné refinančné operácie (obchody) sa považuje za základnú úrokovú sadzbu ECB podľa § 17 ods 1 Zákona o zavedení meny euro v Slovenskej republike (Zákon č. 659/2007 Z. z. a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov SR)".

podľa ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka: „Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva“

V súlade s ustanovením § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka: „Dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.“ Podľa odseku dva citovaného § 517: „Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.“
Vykonávací predpis, ktorým je nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ustanovuje, že výška úrokov z omeškania je určená ako dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Potom si už len stačí zistiť, aká bola v čase vzniku dlhu základná úroková (diskontná) sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým dňom omeškania s plnením peňažného dlhu.

Ako príklad uvediem:
Dlžná suma je 370,- eur, splatnos nastala dňa 22.9.2009

To znamená, že keď v čase vzniku dlhu žalovaného základná úroková (diskontná) sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým dňom omeškania s plnením peňažného dlhu, bola 1,00 % p.a.,
tak v takom prípade vznikne veriteľovi nárok na úrok z omeškania:

vo výške 2 % p.a. zo sumy vo výške 370,- eur za obdobie odo dňa 23.09.2009 do zaplatenia

Dakujem vam za pomoc, este jedna otazocka, lebo ja som na tieto veci uplne lava

Cize ked je vyska urokov vyssia o 8 perc. bodov ako zakladna urokova sadzba ECB (ktora bola v tom case 1%), znamena to, ze vysledna vyska urokov je 9% ROCNE? Cize si vypocitam rocnu urokovu sadzbu a nasledne z toho alikvotnu cast (napr 60 dni)? Prosim o zhovievavost so mnou ))

OK DAKUJEM KRASNE

Základná úroková sadzba ECB:
http://www.nbs.sk/sk/statisticke-uda...ove-sadzby-ecb

Pri vyúčtovaní úrokov z omeškania sa mám odvolať na Obchodný zákonníka alebo na Občiansky zákonník (Dana9 v príspevku č. 3 uvádza, že sa úroky z omeškania rátajú podľa Občianskeho zákonníka)?

§ 369 Obchodného zákonníka: (2) Úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku.

To znamená, že ak chcem vyúčtovať úroky z omeškania úhrady faktúry, ktorá bola splatná napr. 15.5.2010 a dlžník ju uhradil až 10.6.2010, tak rátam dni omeškania:
- máj od 16.5.2010 (nasledujúci deň po splatnosti faktúry) do 9.6.2010 (deň pred dňom uhradenia faktúry), čiže spolu 25 dní omeškania?

Účtuje v Omege, v ktorej sa dajú robiť aj penalizačné faktúry. Program mi v hore uvedenom príklade vyrátal počet dní omeškania 26.

Ktorý výpočet je správny?

Trochu MT: niektoré firmy, ako napr. Slovak telekom, mobilní operátori, si za vystavenie upomienky účtujú poplatok. Mohla by to urobiť aj firma, aj keď takýto poplatok nie je uvedený napr. v zmluve o dielo?

tie spomínané firmy to majú uvedené vo všeobecných obchodných podmienkach.

Áno, majú to vo všeobecných zmluvných podmienkach. Lenže vo firme, kde pracujem, nič takéto nie je, ale s vystavovaním upomienok máme nejaké náklady. Preto ma zaujímalo, či by sme to mohli fakturovať aj bez toho, že by na to boli klienti upozornení.