Som ľaváčka a nikdy na to nezabudnem, ako ma "lomili" doprava. Keď som bola na zápis do školy, mame nariadili, že cez prázdniny musím tento "nedostatok" odstrániť, dali nejakú doporučenku a bolo "vystaráno". Musela to byť pre mňa trauma, spomínam si na detaily ako stojím s kriedou pred tabuľou, v ľavej ruke držím gumovú bábiku v plzenskom kroji a pravou sa pokúšam ju nakresliť. Keď dotyčný(netušim, kto to bol, že by lekár? Niekto ako logopéd?
) si musel odskočiť, rýchle som preložila kriedu do ľavej ruky, bála som sa, že pravou sa mi to nepodarí nakresliť a aké to bude mať následky. Keď sa môj "učiteľ" vrátil, tak som sa červenala, že ešte aj dnes, keď si na to spomeniem, cítim páľavu na lícach kvôli klamstvu. Občas, keď idem okolo budovy, kde zo mňa chceli vychovať "poriadneho" človeka, mi to prebehne hlavou. Spomínam si, ako to moju nebohú mamku neskôr trápilo, že sa dala "pritlačiť". Vtedy to však nebolo ľahké, protest sa veľmi nenosil.
Dodnes robím všetko ľavou rukou, až na písanie. Viem aj ľavou ale dosť kostrbato, myslím, že ak by som trochu pocvičila, nebol by žiaden problém.
Nikdy by som nikoho nenútila stať sa pravákom. Načo? Kde je večným písmom vyryté, že len to pravé je "orechové"?