zalezi to od toho,ako dlho ju poznas,ci to nie je len chvilkovy osial.....

ked som bola v taliansku 1.raz,vznikol tiez jeden vztah.odchadzala som domov a neverila som ze sa este uvidime.nastupovala som do dalsieho rocnika vysokej skoly a tak nebola sanca na stretnutie.ale on mi cely rok telefonoval a boli sme v kontakte denne-prerastlo to v nadherny vztah,ja som sa vratila do talianska,po case som znovu musela koli studiu odist a znova ma cakal a ked som skolu ukoncila,pricestovala som k nemu nadobro.nas vztah bol nadherny a trval by az doteraz,keby sme neboli byvali z uplne inych svetov.ked prislo na vybavovanie zalezitosti ohladom sobasa,zistili sme,ze nabozenskych prekazok je tolko,ze to nikdy nebude mozne.po 4 rokoch sme sa teda nedobrovolne a bolestne rozisli. a telefonny kontakt sme udrziavali este velmi dlho potom.bolo to tazke.....

no a s mojim muzom to bolo podobne-ja na Slovensku,on v Rakusku,ale stretavali sme sa ako sa len dalo a vzali sme sa po 7 mesiacoch randenia a ja som sa prestahovala do Rakuska!!!!!vsetci nam nadavali ze to je zavcasu.klopem na drevo,fungujeme.staru lasku vyliecila prave tato nova a bez nabozenskych prekazok.je tomu uz 2 roky,presne o rok sme sa vzali v kostole/16.8.2008 civilny,15.8.2009 cirkevny/

takze ak je laska ozaj velka,prekona aj dialky.obaja ste na Slovensku,to mas uz o 100 bodov viac,ako som mala ja.nevzdavajte sa skor,ako zacnete.

Ako vidíš z predchádzajúcich príspevkov, láska môže fungovať na diaľku, no po čase to chce nejaké rozhodnutie.
Páči sa mi tento citát, neviem momentálne od koho je:
"Láska nikdy nezomrie od hladu, skôr od presýtenia."

Dá sa fungovať, ale len určitý čas.
Nás delilo cca 100km, no prišla som sem ja, keď som si tu našla prácu. Ale nebolo to jednoduché, po roku sme sa zasnúbili, neskôr aj zobrali, máme synčeka. 10 rokov sme spolu.

Moja najlepšia priateľka našla lásku až v Juhoafrickej republike. Viac ako päť rokov na seba čakali, kým jej syn nedospeje tak, aby sa vedel o seba sám postarať. Nebolo to v tom, že by jej, vtedy ešte priateľa, nemal rád, nechcel opustiť prostredie a svojich priateľov. Dcéra už mala vlastnú rodinu. Vídali sa dvakrát, trikrát do roka. Už skoro dva roky sú manželmi, jej deti chodia na návštevu tam, oni zas na oplátku sem. Aj takáto úžasná láska môže vzniknúť v zrelom veku a tým aj prekážky prekonať.

Milý Petrol.. ak ste obaja mladí a slobodní bez závazkov a ste si mimoriadne sympatickí tak by Vás taká maličkosť nemala odradiť. Môžete spolu tráviť víkendy a po pár mesiacoch ak budete presvedčení že je to ono.. tak si vyberiet miesto na spoločný život, skúsite a uvidíte. bola by to škoda neskúsiť mohlo by ťa to roky mrzieť..čo keby.. vieš o nájdenie lásky sa snažia aj ľudia s oveľa ťažšími prekážkami ako máš ty.. rozvedené maminy s dvoma malými deťmi, šyridsiatnici ktorí by sa radi ešte zaľubili ale už sa nedokážu.. ja keby som sa zalúbila tak by som to považovala za zázrak.. a praktickú stránku by som už nejako vyriešila. Si chlap no nie? tak hľadaj riešenia, to sa od chlapov očakáva na to majú nastavený mozog. držím palce.

no ja som mala 15 ked som taku lasku zazila... akurat ze mesiac nato sme sa sem aj prestahovali (ja BA, on ZA) a ja fungujem dodnes s tymto clovekom... uz to je 12 rokov

ps: osky... aj my sme sa brali vtedy kedy vy prvykrat takze oslavujeme narovnako manzelstvo

dá sa fungovať aj nadiaľku, pokiaľ vieš že je to len na dobu určitú a časom sa tá diaľka odstráni :-) Ale treba si čo najskôr ujasniť kto sa bude sťahovať za kým, nie každý je ochotný presťahovať sa niekoľko desiatok kilometrov, odísť od rodiny, zmeniť prácu... riešiť to po 2-3 rokoch môže byť neskoro. Jednoznačne to vyriešiť na začiatku vzťahu nie je možné, ale určite sa o tom treba rozprávať. A užívať si každú spoločnú chvíľu :-)

Vierka, je to výrok Clarkovej.

ps: osky... aj my sme sa brali vtedy kedy vy prvykrat takze oslavujeme narovnako manzelstvo [/QUOTE]

to 1.sobasenie skor bolo take oficialne,skusobne-aby som mala papiere,mohla si tu najst pracu,a hlavne,aby som mohla zit s mojim muzom.vedela som,ze ked to neklapne,mozeme z toho vycuvat bez nabozenskych predsudkov....
za ten rok sme si na seba zvykli,odburali zopar vzajomnych zlozvykov,vyburili sme sa jeden na druhom-ked nam nieco nesadlo,no a dnes vieme kto je na co citlivy
navykli si prisposobit svoj cas,plany.......zorganizovali sme si zivot a naplanovali to najdolezitejsie.
no a kedze sme nemali problemy ,ktore by boli neriesitelne,povedali sme si,ze sa teda vezmeme uz aj na "ostro"-v kostole.
z tohto uz teda nevycuvam.a ani nechcem!!!

Ahoj,

ak ste zalubeni, ziadna dialka nie je problem. A poviem ti ze TT a ZA je asi taka dialka ako v New Yorku medzi par blokmi

Ja osobne som vztah na dialku neudrziavala, kamaratka vsak 7 rokov "chodila" s ceskym priatelom zijucim v Nemecku. Sice sa nakoniec rozisli, nebolo to z dovôdu dialky. Tu skor byva problem ine zvyky ako dialka.

Pokial mate peniaze na to cestovat jeden za druhym, nevidim v tom problem. A verim tomu, ze niet nad krajsi vikend ako cestovat za priatelkou (priatelom) do ineho mesta.... taka romantika

Keby ste boli obaja z toho iste mesta, mozno by ste cez tyzden aj tak neboli spolu.

Predpokladam, že ste asi študenti... škola prejde, a potom už vám nemusí nič brániť tomu byť spolu.

Ak ju lubis, nebud hlupy, dialka nemoze byt pre Vas problem. A v dnesnej dobre internetu - skype, icq, fcb a neviem co vsetko... Az Vam to vyjde a budete spolu aj zit, budes len spominat na to, ako bolo super mat 5 dni v tyzdni pre seba

Drzim palce.

Dakujem lulu74 Tvoj prispevok mi velmi dobre padol na dusu Skutocne Ti dakujem. Dala si mi silu.

Dakejem za podporu zk24