Ak teda môžem, napíšem skúsenosť ocina. Bol som pri pôrode obidvoch mojich detí. Hodnotím to ako pozitívnu skúsenosť. Viem ako pôrod prebieha a viem, čo všetko manželka pretrpela. Manželka moju prítomnosť taktiež videla pozitívne, bola veľmi rada, že som bol s ňou. A hlavne...mám prvú forku s dcérou v náručí .

Mám kamarátku, ktorá zobrala na pôrod svokru, čo som sa vždy čudoval. Povedala, že manžela tam nechcela.

PS: Išiel by som ku každému pôrodu a taktiež to odporúčam každému mužovi, ktorého prítomnosť si manželka želá.

Pridám skúsenosť z druhej strany:
Moja mamka ako pôrodná asistentka (nebola v službe) bola prítomná pri mojom prvom pôrode. Pre mňa to bola veľká podpora. A nikdy nezabudnem na jej šťastný úsmev, že priviedla na svet svojho vnúčika.
Zitka, buď pri tom, Katka ti to nikdy nezabudne.

Záleží od človeka. Ale nemyslím si, že by pri pôrode mohol muž odpadnúť (hoci i slabšia povaha). Nevidí takmer nič, pokiaľ sám nechce. Mňa zavolal lekár pri prvom pôrode, aby som sa pozrel aj z jeho perspektívy. Potom sa sestričky vypytovali manželky kde pracujem, keď to so mnou nezamávalo. Ja osobne som nevidel nič také, z čoho by som mal odpadnúť

alebo nie ? môjmu manželovi bolo zle - skoro odpadol a ratovala som ja jeho - keď mi mal previazať ranu na prste, keď som si doň riadne zarezala. Pri pôrode, určite by nepovedal nie, len by asi aj on potreboval osobitného lekára