Monilia laxa je vreckatá huba vyvolávajúca ochorenie predovšetkým na višniach a marhuliach. Patogén napáda aj dozrievajúce plody kôstkovín, kde vyvoláva tzv. sivú hnilobu plodov. Monilia laxa prezimuje v podobe podhubia (mycélia) na plodoch napadnutých v predchádzajúcom vegetačnom období (tzv. mumifikované plody), alebo aj ako poloparazit na povrchu a vnútri kôrových pletív odumretých a odumierajúcich konárikov. Už skoro na jar sa na miestach prezimovania vytvárajú sivomodré vankúšiky (sporodochie) drobných spór - konídií. Konídie sa vetrom, dažďom a hmyzom prenášajú na kvetné orgány, kde za priaznivých podmienok vyvolávajú infekcie. Vhodné podmienky na vývoj patogéna predstavujú denné teploty okolo 12C a ranné mrazíky, spôsobujúce drobné, mikroskopicky pozorovateľné trhlinky, ďalej dažde a hmly zabezpečujúce vysokú relatívnu vlhkosť vzduchu (nad 80 %). V takýchto podmienkach konídie klíčia, infekčné vlákna prerastajú cez bliznu, semenník a kvetnú stopku až do konárika.Infekcie sa šíria aj priamo cez poranenú kôru letorastov a konárikov. Patogén sa pomocou rozvinutého mycélia vyživuje čerpaním živín z infikovaných pletív, ale zároveň do nich vylučuje toxíny, usmrcujúce pletivá konárikov plodonosov a letorastov, následkom čoho hnednú. Na rozhraní zdravých a nekrotizovaných drevených pletív sa tvoria kvapky gleja. Uschnuté kvetenstvá, listy a plôdiky zostávajúce visieť na strome, sú zdrojom pre infekcie dozrievajúcich plodov.
Vyskytuje sa v zahustených záhradách s malou cirkuláciou vzduchu a na náchylných odrodách dochádza k usychaniu kvetov, konárikov a plodonosného obrastu na 90 až 100 %. Z napadnutých letorastov a konárikov prerastá mycélium do starších konárov a môže pôsobiť ich odumieranie. Veľké škody vznikajú aj hnilobou plodov.
Ochrana: Dve ošetrenia citlivých odrôd uvedených kôstkovín na začiatku a na konci kvitnutia stromov. Postreky sú dôležité najmä za chladného a daždivého počasia. Okrem chemickej ochrany treba usychajúce vetvičky priebežne odstraňovať a najneskôr pri jarnom reze kôstkovín treba zo stromov odrezať a spáliť aj zoschnuté moníliové múmie ovocia aj s kúskami zdravých vetvičiek.
V rizikových polohách sa preventívne nepestujú náchylné odrody višní a marhúľ. Na zníženie vlhkosti vzduchu presvetľujeme koruny stromov. Napadnuté orgány, najmä mumifikované plody, konáriky a letorasty priebežne odstrihávame a spálime. Silne napadnuté stromy višní a marhúľ sa odporúča radikálne zmladiť a vypestovať novú redšiu korunu.
K chemickým ošetreniam sa pristupuje iba ak sú priaznivé podmienky na rozvoj infekcie. Ošetrujeme len náchylné odrody. Prvý postrek treba urobiť tesne pred kvitnutím a ak infekčný tlak pokračuje, tak aj počas kvitnutia. Druhý postrek sa vykoná hneď po odkvitnutí.
Na postrek použijeme niektorý z uvedených fungicídov: Baycor 25 WP - 0,1%, Rovral Flo - 0,25% a Sporgon 50 WP - 0,07%. Postrekujeme v ranných alebo vo večerných hodinách, t. j. mimo náletu včiel. Naopak, za suchého a teplého počasia sa od ošetrenia upúšťa.