V tomto prípade by išlo o odstupné. Viď nasl. § ZP

§ 76 ZP Odstupné a odchodné
(1) Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu alebo dohodou z tých istých dôvodov, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume najmenej dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku. Ak pracovný pomer zamestnanca trval u zamestnávateľa najmenej päť rokov, patrí mu odstupné v sume najmenej trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.


§ 17 ZP Neplatnosť právneho úkonu
(1) Právny úkon, ktorým sa zamestnanec vopred vzdáva svojich práv, je neplatný.

Prečo sa potom nedohodnete na ukončení pracovného pomeru dohodou v zmysle § 60 ZP, keď zamestnanec nechce odstupné?

ak nič nechce použite § 60 ZP - dohoda

použitie § 63 a násl umožňuje využiť nároky aj spätne / do určitej doby

Zamestnancom som ja. Nepožadujem odchodné z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Mám uzavreté poistenie pre prípad straty zamestnania a poisťovňa plní poistnú udalosť len v prípade výpovede danej zamestnávateľom podľa už spomenutého paragrafu.

máš na mysli odstupné - odchodné sa vypláca pri prvom odchode na dôchodok/starobný,predčasný, invalidný nad 70%

Dobry den. Potrebujem radu. Mam zamestnanca ktory sa vratil z dlhodobej PN a podla lekara nemoze vykonavat svoju pracu. Zamestnanec dal vypoved podla §69 ods. 1 pism c, ja som vypoved prevzala a podpisala. Teraz mozem bud vypoved akceptovat alebo odmietnut. A ak odmietnem, ponuknut zamestnancovi preradenie na inu pracu vzhladom na jej zdravotny stav a kratsi pracovny cas na 4 hod. A ak odmietne preradenie, nemusim jej vyplatit odstupne ani ziadne nahrady. Je to takto spravne? Dakujem za odpoved.

Áno odstupné.

vyhnúť sa plateniu nárokov je možné len v prípade výpovede dohodou, prípadne okamžitého skončenia PP zo strany zamestnávateľa pre hrubé porušenie prac.disciplíny
to, že odpracovala len 4,5 mesiaca na tom nič nemení /

Úplne náhodou, má odpracovaných 4,5 mesiaca pred PN-kou a po nej? Nevmestí sa do 3 mesiacov skúšobnej doby, ktorá sa predlžuje o PN-ku (ak ju mal v PZ)? To iba náhodou, lebo si nenapísala, dátum nástupu do zamestnania a dátum trvania PN-ky, alebo som to iba nepostrehla. Ale to je asi naozaj len mimo témy.

Do zamestnania nastupila 15.4.2009, od 2.9.2009 do 23.9.2010 bola na PN a od 24.9.2010 podala okamzite skoncenie PP. Ja by som spravila tak, ze jej postou poslem list, v ktorom jej navrhnem preradenie na inu pracu a kratsi pracovny cas 4 hod/den a ak to odmietne, potom nema narok na odstupne a ani ziadnu nahradu.
A ak ma na nieco narok, potom to treba pocitat priemerny mesacny zarobok. Vypocitam to z pravdepodobneho zarobku za 3.Q 2010, lebo cely rok bola na PN a nemala ziadny prijem. Takto je to spravne?

Ako vidím, skúšobná doba sa nedá použiť. Okrem toho, ona mala PN-ku viac ako 52 týždňov, čiže koniec PN-ky nemala mať a asi ani nemala platenú. Na to obdobie neplatenej PN-ky sa myslím prerušuje aj poistenie na SP formou registračného listu, ale v tejto oblasti som si nie celkom istá, lebo našťastie som taký prípad ešte nemala. Snáď sa k tomu ešte niekto vyjadrí, kto je v tom viac doma.

Pokiaľ ide o ten priemer, keď neodpracovala 22 dní, tak potom ho vypočítaš ako píšeš.
Viď §134 ZP
(3) Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.

Dakujem za odpoved. Pouzijem 3.Q t.j. júl, august a september. Ale v septembri bude mat aky zarobok. 1.9. este PN, od 2.9. do 22.9. prerusenie poistenia, ale na PN este bola, ta sa konci 22.9., 23.9. uz moze pracovat, ale my priniesla potvrdenie o lekarskej prehliadke.

Prosím poradiť
Naša zamestnankyňa násstup 7.11.2005 ukončenie prac. pomeru 8.2.2010 následne nový pracovný pomer 9.2.2010 - 27.6.2010 ( podanie žiadosti na predčasný dôchodok) PN od 10.2.2010 do 27.6.2010 čiže odpacovaný 1 deň ostatné PN má nárok na odchodné a v akej výške?

Naša zamestnankyňa násstup 7.11.2005 ukončenie prac. pomeru 8.2.2010 následne nový pracovný pomer 9.2.2010 - 27.6.2010 ( podanie žiadosti na predčasný dôchodok) PN od 10.2.2010 do 27.6.2010 čiže odpacovaný 1 deň ostatné PN má nárok na odchodné a v akej výške?

prosím nikto nevie???

Napíš, čo presne napísal zamestnanec vo svojej výpovedi (najlepšie, ak ju budeš citovať od slova do slova).

prosím poradiť !!!!!!!!!

Patrí jej odchodné. To, že je PN nemá na to vplyv.

Zákonník práce § 76 ods.6
(6) Pri prvom skončení pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na predčasný starobný dôchodok, starobný dôchodok a invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, patrí zamestnancovi odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku podľa § 134, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo bezprostredne po jeho skončení.

Výpočet odchodného si pozri aj v príspevku č. 11.

Zamestnanec nastúpil do pracovného pomeru z úradu práce, kde bol dlhodobo evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a počas tejto doby začal poberať predčasný starobný dôchodok. V pracovnom pomere v našej organizácii zotrval tri roky a požiadal o skončenie pracovného pomeru. Prináleží mu odchodné ? (u posledného zamestnávateľa pred úradom práce ešte dôchodok nepoberal). Prosím o radu, znalým tejto problematiky.
Ďakujem.

keďže v čase, kedy mu bol priznaný PSD nebol Vašim zamestnancom , tak odchodné mu nepatrí

Ja som opačného názoru. Podľa mňa mu patrí. Odcitujem najprv ustanovenie ZP § 76 ods. 6:

(6) Pri prvom skončení pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na predčasný starobný dôchodok, starobný dôchodok a invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, patrí zamestnancovi odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku podľa § 134, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo bezprostredne po jeho skončení.

Takže podľa uvedeného ustanovenia patrí odchodné nielen vtedy, ak počas trvania PP (alebo bezprostredne po jeho skončení) mu vznikne nárok na starobný dôchodok, ale aj vtedy, ak mu nárok na SD vznikol pred vznikom PP, ale mu predtým nebol vyplatený.

A tu, keď končí PP, tak to je v súlade s tou prvou vetou ustanovenia - jemu prvý krát končí PP po vzniku nároku na SD. Predtým nekončil PP, takže mu odchodné nemal kto vyplatiť.

Treba si len overiť, či naozaj nedostal odchodné: mohol predtým končiť PP a následne na to požiadať o napr. predčasný ku dňu skončeniu PP v predchádzajúcej práci - potom by dostal odchodné dodatočne od predchádzajúceho zamestnávateľa. Takže overiť dátum vzniku nároku a dátum skončenia predchádzajúceho PP.