S tehotenstvom počkaj aspoň prvých pár mesiacov aby to nevyzeralo, že si neférová k zamestnáv..

Na margo zdravotných problémov. Po potrate mi lekárka odporúčila rýchlo otehotnieť ale si dať vybrať všetko preč. Mala som toľko ako ty. Otehotnela som na 30, porodila na 31, mám syna a všetky orgány. Nepoznám celú Tvoju diagnózu ale ja by som sa neponáhľala.

ak chceš bábatko, tak sa snaž otehotnieť.. zamestnávateľ to určite prežije bez ujmy..

To áno, ale hrozí jej, že ju v SD prepustí.

všeličo hrozí.. aj to, že zamestnávateľ zanikne.. napríklad.. ak bude tri roky doma, všeličo sa môže stať.. ja by som brala bábatko..

Ja som naväzovala na jej vyjadrenie, že sa nechce zachovať neférovo, preto to, že nech počká pár mesiacov.

ja si myslím, že dôležité je, čo chce ona.. napísala som len môj pocit.. a ešte napíšem, že takúto otázku by som sem nedala, je to na človeku, čo chce..

Myslím, že moja otázka je namieste a nie je to len o subjektívnych pocitoch, ale aj o objektívnom pohľade Vás - nezainteresovaných. Jasné, že túžim po bábätku, ale aj práca je dôležitý aspekt rozhodovania. Žijem v regióne s vysokou nezamestnanosťou a rada by som sa po MD mala kam vrátiť. Okrem toho, zamestnávateľ si teraz vyberá z množstva uchádzačov, práve preto nejdem bezohľadne za svojím snom po dieťatku. Zaujímalo ma, či niektorá z Vás riešila podobnú dilemu a koľko si myslíte, že je "dosť" pobudnúť u zamestnávateľa, aby som s pokojným svedomím mohla začať riešiť aj materské povinnosti.

Nemyslela som to tak, že je to nemiestna otázka, ale s takýmto niečim sa človek proste musí vysporiadať sám..dôležité je, čo chceš ty... a dieťa jednoducho podľa tvojej otázky chceš.. zamestnávateľovi bude zrejme jedno, či odídeš po deviatich mesiacoch od nástupu, alebo po dvoch rokoch..

U mna vyhrava dieta nad zamestnaním... ale ja som chlap, neber môj názor vážne lebo viesa ako je to s nami.. sme len na oplodnenie dobry na nic viac... ale aj tak nie je krajsie ako byť rodičom ( ani náročnejšie ). a môže sa stať že ti nakoniec ostane bezdetna kariera... dobre si premysli aky zivot si vyberies.

Je to veľmi ťažká dilema pre Teba , to chápem... neviem ako by som premýšľala na Tvojom mieste ja, ozaj neviem.... ale čo mi teraz prechádza mysľou je asi to, že keď má žena manžela,ktorý má príjem aby mohol uživiť svoju budúcu rodinu svojím mesačným platom, pritom sa po troške uskromniť ak nebude vychádzať na iné "rozmary", tak by som sa rozhodla pre dieťatko. Odpovedal Ti vyššie aj muž, čo je veľmi pozitívne - a tiež by sa rozhodol pre budovanie rodiny, lebo práca je a vždy bude len prácou, ale rodina sa len tak ľahko nevybuduje lusknutím jedného prsta... ja viem, ani práca nemusí potom prísť len tak,že si lusknem, ale treba si určite v prvom rade určiť priority v živote, urobiť si svoj rebríček životných hodnôt a prídeš na to určite sama, a budeš prekvapená ako rýchlo... veľa šťastia pri rozhodovaní, nech Ti to vyjde... držím palce.

Ďakujem veľmi pekne za názor, veľmi si cením najmä mužský pohľad na vec - mimochodom, naozaj vzácny. Som rada, že aj v dnešenej dobe sa nájdu muži, pre ktorých sú deti naozaj dôležité, ba dokonca prvoradé. A ďakujem, že ste ma podporili v rozhodnutí. Po dieťatku veľmi túžim a hoci stále je tu možnosť, že napokon ostanem bez práce, nejako hádam bude. Asi to urobím tak, že sa o bábätko začneme snažiť tak o polroka. Nemusí sa to podariť hneď, a aj keby, kým nastúpim na MD, opäť ubehne nejaký čas. Hádam sa na mňa zamestnávateľ nebude hnevať, veď je to prirodzená súčasť života každej ženy. Ešte raz ďakujem za podporu!!!

Keby som sa mala rozhodnúť za teba volila by som určite bábätko niekedy sa nemusí stať že otehotnieš hneď na prvý krát a môžeš sa potom o to usilovať veľmi dlho. A chápem i tvoje pochybnosti či práca alebo rodina, ja som bola na materskej s dvomi deťmi šesť rokov a vôbec to neľutujem a to som mala strašne chabé možnosti na prácu. Ale prišlo koniec materskej a začala som hľadať prácu môžem ti povedať že prácu som si našla v priebehu dvoch mesiacov.Takže mi matky to budeme mať vždy ťažké v rozhodovaní ale držím palce nech sa rozhodneš správne!!!

Niečo podobné sme riešili s manželkou asi pred rokom, momentálne je v 7 mesiaci...
Problém tehotenstvo vs. zamestnanie /a rôzne "krivé" pohľady od kolegýň atď.../ má asi každá zamestnaná...

Treba si ale uvedomiť že dieťa má prednosť a ak sa niekto aj ozve v zmysle že je to nefér /napr. zamestnávateľ, šéf/ treba mu pripomenúť že aj jeho manželka takisto ako aj krivo zazerajúce kolegyne tiež mali "dovolené" otehotnieť a vychovať deti...
... je mi smešne ako sa niekto /šéf/ inými očami pozerá na vlastného zamestnanca a napr. svoju manželku, niekedy až tak že zamestnanec ani nemá právo otehotnieť :-)))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))) ))))

edit: a ak je v hre zdravie, teda ak ti to odporučila lekárka, zaoberal by som sa bábätkom ...