Myslím, že na túto otázku Ti nik neodpovie, možno by súdna pitva mohla vyvrátiť, či potvrdiť Tvoje podozrenie.

Avšak dobre si pamätám, keď zomieral môj otecko na rakovinu žalúdka.
Jeho prianím bolo skonať doma pri rodine. Posledné chvíle boli bolestivé a náš rodinný lekár chodil pichať morfium oteckovi 3x denne.
V noci sme postrehli cyanózu oteckovi a vedeli sme, že sa blíži koniec. Napriek tomu sme ráno zavolali ešte lekára a ten mu opäť pichol morfium, hoci otecko už nebol pri vedomí.
Lekár povedal v tej chvíli, že to už nebude trvať dlho a skutočne otecko do dvoch hodím umrel.
Nikdy sme sa nepýtali, akú dávku lekár tatkovi pichol a ostalo visieť vo vzduchu, či mu trošku nepomohol.
V každom prípade to bola pre všetkých úľava...Je väčším utrpením pozerať na bezmocnosť a nekonečnú bolesť, ako na to, že je konečne po všetkom.

Preto by som dávku morfínu asi neriešila v takto nezvratnom momente.

Dokonca som zástancom eutanázie a toho, že človek má právo ešte pri svojom plnom vedomí rozhodnúť o tom, či môže odísť z tohto sveta dôstojne bez priveľkého trápenia a bolesti.

Otázky krátke ...

To si sama aplikovala morfín ?
Doma ?
Ako dlho ?
Koľko si mg pichala v jednej dávke ?

Pochybujem totiž , že nejak dlho by na ňom mohla existovať .
Tento liek , opiát , je totiž silno návykový a v podstate sa dáva / ako spomínaš / len v posledných chvíľach , na zmiernenie bolestí .
Ako smrteľná dávka morfínu u dospelého sa uvádza 100–400 mg.

Na otázku / zvýraznené / by som radšej neodpovedal , to si sama radšej daj .

Ale vzhľadom k prežitým rokom a aj utrpeniam , či mamky Tvojej , alebo aj príbuzenstva ...a nie je to jedno ???
Nehľadaj už radšej , zakop , tie svoje pesimistické myšlienky ...na mamku v tom dobrom spomínaj .

Cas je najlepsi lekar. A na kazde trapenie je dobrym liekom praca, cim tvrdsia, tym ucinnejsi liek.

Tak klobuk dole , ak vydržala 18 rokov...

Najlepšie prípady boli tak do 12 rokov....

Moja teta s tým bojovala 12 rokov, smrť jej sposobilo zavodnenie pľúc...

dakujem a vlastne mas pravdu ja mam maminu velmi rada a dakujem ze tak dlho bojovala viem ze to bolo hlavne kvoly nam jej detom len som chcela vediet ci to prislo samo alebo.... lebo lekari nam to akosi zabudli povedat

...samo ...moja , samo...ver mi ...

dakujem a naozaj mi to velmi pomohlo ja si tiez myslim ze nikto si nezasluzi prezit tolko utrpenia a bolesti a aj ked viem ze ju teraz uz nic neboli je mi bez nej velmi tazko. ja som ju tri roky opatrovala a boli sme stale spolu a aj napriek tomu ze mam svoju rodinu mam stale pocit ze uz nikoho nemam. ale dakujem asi sa s tym len musim naucit zit. hlavne ze moja maminka uz netrpi

Rodicia v nasich ociach nestarnu, pretoze my starneme s nimi. Strata rodica vzdy velmi boli, ale treba sa s tym zmierit. Ovela horsie je, ked rodic prezije svoje dieta, s tym sa nevyrovna nikdy. Stalo sa to mojej svokre a do smrti sa s tym nezmierila.

viem ze je to uz jedno ale aj tak ti velmi dakujem

mas pravdu ten kto nieco take nezazil si to ani nevie predstavit a musi to byt naozaj strasne prezit dieta nechcem sa lutovat a viem ze mnohy su na tom ovela horsie len sa s tym nviem vyrovnat

mas pravdu a este raz dakujem