ivka70 Vsetci sme mali notebooky, cize pridelene na meno.
Podpisali sme aktualny stav instalacii pri preberani NB a rovnako kazde doinstalovanie.
Rozdiel skutocneho nainstalovaneho SW pri kontrole oproti podpisanemu isiel na vrub toho, kto NB prebral.
(napada mi paralela s mankom v pokladni : preberies nejaky stav, pri inventure po case sa zisti rozdiel, ak som jediny clovek, ktory mal k pokladni pristup, manko je moje, aj ked ma nikto neprichytil pri vkladani si penazi do penazenky
)
Ivka70, pekné, lenže väčšina firiem má stolové PC, ktorý si so sebou preč nezoberieš, aby si ho mala stále pod dohľadom, či ti tam niekto niečo neinštaluje.
V bývalom zamestnaní šéf "vymyslel" smernicu - pracovný poriadok. V jednom bode sa písalo o tom, že ak na zamestnancovom PC bude zistený nainštalovaný softvér, ktorý nepotrebuje k svojej práci, tak to bude považované za hrubé porušenie pracovnej disciplíny a so zamestnancom bude okamžite skončený pracovný pomer. Na firme boli iba klasické stolové PC, takže si na ne mohol doinštalovať kto chcel, čo chcel a ako prvý to mohol urobiť správca siete. Keby na základe tohto bodu vyhodil mňa, tak by som sa išla súdiť o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a zamestnávateľ by musel dokazovať, že som ten softvér inštalovala ja a nie niekto iný zo zamestnancov. Tvrdenie, že to bol "môj" PC by bolo dosť chabou obhajobou zo strany zamestnávateľa, lebo na firme mal k nemu prístup ktokoľvek.
Danasv, dá sa spraviť niečo také, že možnosť inštalovať programy bude mať len "administrátor" - možno by to bolo lepšie riešenie ako vyhlásenia zamestnancov.