zial,
mam znameho, ktory ma 7-rocneho syna autistu,
manzelka sa s nim rozviedla,
maju striedavu vychovu, ten moj znamy robi vsetko pre svojho syna,
no je uz v koncoch, nema od nikoho pomoc, nema peniaze, pred pol rokom ho vyhodili z prace, lebo casto vyberal volno kvoli synovi, co sa mu odrazilo na pracovnych vysledkoch, teraz isiel na socialku,
do inej prace nema sancu ist, po prve preto, lebo je malo prace, a aj ked by nieco nasiel, nemoze prijat hocico, lebo ustavicne sa venuje synovi, ma ho aj pocas obdobia, kedy by ho mala mat jeho manzelka, ktora ale situaciu nezvlada, je na materskej s druhym synom od ineho muza, s ktorym ale nezije,
druhe dieta chcela hlavne kvoli prvemu synovi, aby raz neostal na svete uplne sam,
jeho syn nemoze ostat ani chvilu osamote, je natolko hyperaktivny, ze ohrozuje seba aj okolie,
a velmi sa moj znamy bolji, co bude dalej, a co bude, az jeho syn vyrastie, ako bude zit, ked potrebuje osobnu starostlivost, z coho budu zit, a s kym bude zit jeho syn, az sa rodicia pominu,
ich zivot je na socialnom minime, a pritom moj znamy je vysokoskolsky vzdelany, mal dobru pracu, ale choroba syna ho vyhnala na pokraj spolocnosti)
( ak by sa pocas tehotenstva potvrdila choroba, som za prerusenie )