Ďakujem Vám všetkým veľmi pekne za rady.
Viktorviktor, áno máte pravdu, dlh po bratovi je v podstate taký veľký ako je hodnota štvrtiny bytu a nie polovice (je pravda, že som o týchto dlžobách ešte žiaden doklad nevidela). Problém je v tom, že švagriná chce predať svoju polovicu (nad predajom 1/4 mojej neterky už neuvažuje) za cenu, ktorá zodpovedá polovici sumy, na ktorú bol byt ohodnotený ešte keď mi zomrela mama (podotýkam, že odvtedy cena bytu skôr klesla,ako stúpla). Dohoda medzi mojimi súrodencami bola len ústna, takže najhoršie na tom je, že švagriná si môže naozaj nárokovať peniaze za polovicu bytu. Nápad ohľadom splácania pôžičky po bratovi je rozhodne zaujímavý, ale myslím si, že švagrine by to nestačilo, keďže okrem tohto dlhu musí vraj moju neterku vyplatiť z bytu (družstevného, ktorý nemajú dokonca ani odkúpený) a to vychádza na cca 5000 eur (ale taktiež neviem, či je to naozaj pravda, nejak sa mi to nezdá, aby musela dcéru vyplatiť z niečoho, čo ani nie je jej). Tým pádom jej 10 000 eur, čo jej núkame so súrodencami nastačí, potrebuje totiž 15 000 minimálne. Mimochodom situácie, keď by sa ku mne nasťahovala neterka sa naozaj nebojím, bola by som možno aj rada (teda ak sa za tých 10 rokov nejak "nepokazí") a taktiež nevidím žiaden problém ani v tom, ak by ona zostala 1/4 spoluvlastníčkou bytu, potom by sa ako dospelá mohla sama rozhodnuť, či prepíše svoju časť na jej uja a tetu, alebo nie. Ešte by som sa chcela spýtať, či by mi mohla švagriná predať jej polovicu bytu za nižšiu cenu ako je polovica sumy ohodnoteného bytu, vždy keď jej ponúkam tých 10 000 eur oponuje tým, že ona nemôže svoju časť predať za menej, ale myslím si, že by mi ju kľudne mohla predať aj za symbolickú cenu 1 euro, ak by chcela. Aký máte na to názor?