v texte
k otázke 2
áno, existuje pojem stratné. Stratné sa dá vypočítať a stanoviť v internej smernici.
Vo vašom prípade narábate s koef.tepelnej rozťažnosti. Vypracovať smernicu nebude jednoduché, ešte ťažšie bude spätne prepočítať toto stratné podľa dátumov výdaja.
vypracujte si tabuľku od 15 st. dole a hore, uvedte tam hodnoty, ako sa mení objem a podľa toho postupujte pri výpočte skutočnej spotreby.
tieto rozdiely budú daňové, ostatné nedaňové .

V prvom rade ďakujem za odpoveď.

Som to trošku zle napísal, to "tváriť sa" som nemyslel, že by sa malo jednať o skrytie manka, tá nafta skutočne v tom aute bola keď sa predávalo.... Ten predaj bol totiž taký narýchlo, jeden z konateľov spolu s pracovníkom našej dopravy si zmysleli, že nie je to auto potrebné a zo dňa na deň bez prípravy ho predali. V zmluve nie je ani zmienka o nafte, len o cene za vozidlo. Skrátka nebol ten predaj vopred premyslený a naša účtovníčka teraz nevie čo s tým. Navrhnem jej ten účet 542 a uvidíme čo s tým vymyslí.

To stratné je zaujímavá vec, som rád, že som sa dozvedel niečo nové, ale pripadá mi to príliš komplikované, hlavne teda riešiť to spätne. Na začiatku keď sa kupovala a začala prevádzkovať táto nádrž s výdajným stojanom, nikoho to nenapadlo, fungovalo to viac ako rok a zrazu sa prišlo na to, že je tam určitý rozdiel. Nádrž je v reále takmer prázdna ale účtovníctvo hovorí niečo iné, že by tam určité množstvo malo byť. Nie je to veľký rozdiel, za celú dobu používania (cca 13 mesiacov) je rozdiel odhadom 0,3% čo predpokladáme je spôsobené práve odchylkami a nepresnosťami či už na výdajnom stojane, ktorý má podľa normy určitú toleranciu, ale hlavne asi teplotnou rozťažnosťou nafty.

Ak som to pochopil správne, tak našou jedinou možnosťou by bolo spraviť tabuľku so všetkými tankovaniami spätne, ku každému dátumu zistiť teplotu pri akej sa tankovalo ( čo je spätne už nereálne, pokiaľ ju nechceme vymyslieť), prepočítať to podľa koeficientu a vyrátať tak prepočítané množstvo vydané pri teplote 15 stupňov celzia.... Je to tak?

Takže spätne to je nereálne, do budúcnosti sa mi to javí ako vhodné riešenie...

spätne to musíš urobiť, lebo nejaký ten koeficient musíš získať - teda to percento stratného. A kedže máte presnú evidenciu, tak to hodíte do excelu -nákup, predaj a inventúra -= nula v nádrži.
dopíšeš tam len tie teploty - nehovorím že si ich máš vymyslieť, ale nejaké priemerné zimné a letné teploty sa určite dajú získať aj spätne. ideálne by to bolo po mesiacoch.
A to tvoje 0,03 ti z tej tabuľky vyjde. na základe toho výsledok inventúry bude, že je to stratné, alebo aj "manko do normy" alebo "prirodzené úbytky". všelijako sa to volá ale v podstate ide vždy o daňový náklad.
Ďalší rok už budeš navyšovať spotrebu tým spriemerovaným percentom a na konci roka uvidíš, čo a ako.
bez nejakého prepočtu to bude len tvrdenie, ktoré nebudeš mať čím obhájiť.

Ešte raz vďaka, už som v obraze trochu, predsalen od školy už pár rôčkov ubehlo a účtovníctvu sa nevenujem v náplni práce, takže mi to chvíľku trvalo kým som sa zorientoval, ale nejaké spomienky sa vynorili, takže už mi je jasný spôsob aký si navrhla.

Dobrý deň,

Ak si uplatňujeme výdavky na spotrebované PHM podľa zákona 595/2003 §19 pís. l) ods.)1 teda podľa cien platných v čase ich nákupu, prepočítané podľa spotreby uvedenej v technickom preukaze, vedieme aj knihu jázd, je potrebné mať fyzicky doklady k nakúpeným PHL (bolčky)?

Samozrejme ze treba

Problém je ten že reálna spotreba auta je vyššia ako uvedená v technickom preukaze.
Ako potom zaúčtujem danú nadspotrebu PHL? Dám to ako nedaňový náklad na 548? Mesačne? Ročne?
Ako sa potom postupuje pri odpočítaní DPH?

Ak by ste mali nejaký link kde je táto téma rozobraná podrobnejšie prosím dajte vedieť, rád si to naštudujem. ďakujem

Nadspotrebu odúčtuješ z daň. nákladu 501 a preúčtuješ na nedaňový 501. Môžeš tak preúčtovať mesiačne, kvartálne alebo aj raz ročne. S dph už nerobíš nič.

auto je osobné či nákladné?

Osobné.

presne ako píše tweety.