Ahoj ema_ema, ja budem mať tento mesiac 42. rokov a mám 3,5 mesačného krásneho syna Andreja. Pre mňa nočné vstávanie ani starostlivosť o malého nie je absolútne žiadny problém , starám sa o neho sama a mám pocit že som pri tom drobcovi omladla. Problém má môj muž , dieťatko chcel / je to naše prvé dieťa / ale nevie sa dostať do otcovskej role.
Nemali sme problémy s otehotnením , proste sme to odkladali a rozhodnutie prišlo až v tomto veku. Nič neľutujem a som šťastná že ho mám. Keď som bola tehotná , mala som obavy či sa o také malé stvorenie dokážem postarať , ale ide to ako po masle a teraz vlastne neviem , čoho som sa obávala.

Sorry za vkročenie do "ženskej témy", ale vyslovím svoj názor- už sa to tu niekde rozoberalo, ale ja si myslím, že ak chceš,tak prečo nie? 38 zas nieje bohvieako vysoký vek ,poznám aj staršie " novomaminy "a nemyslím si, že by si to nezvládla- ak velmi chceš-tak choď do toho...

uz sa tu na podobnu temu debatovalo, pozri sem : http://www.porada.sk/t97557-p3-dieta...ridsiatke.html


prip. http://www.porada.sk/gsearch.php?do=...9e7e7e596e#918

Chapem ta, ja mam dvoch chalanov, taha mi na 36, chcem sa konecne po dvoch rodic. zamestnat a akosi podvedome som zacala uvazovat tak, ze taky rok budem pracovat a potom by som mohla ist na tretiu matersku ...sak do noveho domu by sa patrilo priviest noveho clena
Tiez mame hypoteku, dom naplanovany len tak akurat pre styroch...a po zdravotnej stranke su tiez obavy

Takze tvoje obavy plne chapem...len tolko som chcela napisat.

[QUOTE=arizona;1647895]uz sa tu na podobnu temu debatovalo, pozri sem ]

ako môžem reagovať ked mi nechce pustiť dať odpoved

[QUOTE=ema_ema;1647952]kde sa ti neda odpovedat?

už mi to ide,
ďakujem za odpovede, určite večer prečítam, a a ja som v podstate na materskej nebola len 6 mesiacov a aj to som propritom pracovala, a potom aj ked som otehotnela dva krát neskončilo to dobre, viem,že to bude ťažké ale aj krásne zároveň, je to len taký vnútorný boj medzi možno už aj určitým pohodlím a túžbou aj ked viem čo ma čaká ale najviac sa bojím že nebudem mať prácu potom a z čoho budeme žiť, muž sám neutiahne úver aj účty aj nás, ked dnes je taká doba na prácu.

Ano, presne tak...
Preto u mna napriek vsetkemu , aj ked o tom snivam,a viem, ze ani manzel by nebol proti, lebo on s tym zacal, vyhrava realita s dvoma ,teda troma chlapmi v dome
Potrebujeme jeden pravidelny mesacny prijem, kedze muz je zivnostnik ....a deti, cim budu starsie, tak budu mat aj vacsie naroky a neviem ako by sme to utiahli z materskej a jedneho nepravidelneho platu . Takze asi tak....

Ema ema..ja si myslím, že toto obdobie života sa dá vychutnať aj inak ako behaním okolo bábätka. Všetko má svoj čas. Ved dieťa už máš, buď rada že máš chvíľu čas na seba a na manžela. Tu nejde ani o to že by si to fyzicky nezvládla teraz..ale čo o 10 rokov? Život je podľa mňa plný výziev a aktivít ktorými sa možno zaoberať a tešiť a na veľa z nich popri malých deťoch nie je priestor..tak načo to siliť? A čo sa týka postoja manžela.. v našom veku by som dieťa mala už len za úplne ideálnych okolností, materiálnych aj citových a len keby ma o to muž na kolenách prosil. Ved láska nie je o kvantite ale o kvalite a každý máme určite čo vylepšovať vo vzťahoch s už žijúcimi deťmi či blízkym okolím.

Ste veľmi zlaté, že ste si našli čas a odpovedali a viem, že každá odpoveď má v sebe kus pravdy a tiež si občas poviem, máme úver, budeme mať jeden príjem aj ked mám DNP aby som mala vyššiu materskú a ešte aj dieťa čo mi bude chodiť na strednú aj to beriem, že muž by mal najradšej svätý kľud,
ale zároveň je to aj taký dosť ťažký boj vo vnútri keď rozum aj srdce si tvrdí svoje a je ťažké sa rozhodnúť kto má prevahu. keby som išla rozumom do všetkého a kalkulačkou nebolo by nič z toho čo je dnes, nemala by som dcéru takú akú mám, ani by som nemala svoj byt, ani terajšieho manžela, dala som sčasti na rozum a sčasti na srdce vždy v pomere v akom som v danej chvíli cítila že takto to má byť, čas ako vždy ukáže s odstupom či sú naše rozhodovania správne.
Som v situácii ked som bola vydatá veľmi krátko a sama som bola s dieťaťom dlho veľmi dlho a nemám inú rodinu a tak tá túžba po rodine a začiť všetko to čo zažívajú bežne rodiny je pre mňa vzácne a veľmi po tom túžim, a dieťa podvodom som nechcela bol by to podraz pre manžela preto sme sa dlho o tom či sa snažiť o dieťa bavili lebo som chcela vedieť aj jeho názor a postoj, a konečné rozhodnutie som nechala na nom. samozrejme že sa bojím ako to dopadne po každej stránke ale takisto sa mohlo stať že by prišlo neplánovane alebo čokolvek iné.

Ked po tom tak velmi tuzis, tak do toho chod. Vsetko ostatne sa "zvezie" popri dalsom dietati ani nebudes vediet ako.
Niekedy az prilis spekulujeme a moze to byt na skodu
Ale ten vnutorny boj dokonale poznam.