Nikto neodpovie? Prosím.... Možno to pomôže aj ostatným. Skúsim konkretizovať a ešte trochu rozšírim otázku. Je uzatvorená Príkazná zmluva na prieskum trhu v určitej oblasti, ktorá súvisí s činnosťou príkazcu v mesiacoch 10-12. Zmluva je uzatvorená s poberateľom starobného dôchodku - nepodnikateľom v októbri. Obsahuje aj formulu, že CN vyplývajúce z ciest, týkajúcich sa predmetu zmluvy budú preplácané. Vyplatená suma bude naraz, v decembri (menej ako 13000). Dôchodca nemal žiadne iné príjmy.
1. Je možné považovať tento príjem za príležitostný? (V tom prípade by bol oslobodený od dane z príjmu).
2. Je to príjem podľa §5 a je potrebné zdaniť 19%?
3. CN je možné v oboch prípadoch považovať za výdavok ovplyvňujúci základ dane? Alebo iba v prípade 2?
4. Dúfam, že do ZP nemusí platiť žiadne odvody, keďže suma mzdy je za mesiace 9-12 nižšia ako 13000, hoci bola vyplatená naraz v decembri.
Už som z toho zmagorená.

To sa všetci poraďáci na mňa vykašľali? Veď tak usilovne odpovedám, keď viem. (Niekedy aj keď neviem). Nerobte mi to a vyjadrite sa už.

Skúsim ja takže k otázkam:
1) áno je to prílež.príjem pokiaľ príjem nedosiahol 5 násobok živ.minima, čo ani nedosiahol.
2) mal by to byť príjem podľa §5 ale s určitosťou viem, že ho treba zdaniť 19%.
3) podľa mňa ak je zdanený príjem považavala by som CN za výdavok ovpl.základ dane.
4) čo sa týka ZP by nemal platiť odvody, k tomuto bodu neviem odpovedať s presnosťou , nieje to moja parketa.

renča vďaka, ale asi sme sa nerozumeli.
Chcela som vedieť, či by si to zdaňovala, alebo nie, teda či by si to považovala za príležitostný príjem, alebo za závislú činnosť. Teda Platí bod 1, alebo 2. (Nemôžu platiť súčasne oba). Ak by to bol príležitostný, teda nezdanený, či je možné aj v tomto prípade dať do výdavkov cestovné náklady, ktoré vyplatím príkazníkovi.

aha ja som už asi prepracovaná, podľa mňa je to príjem podľa §5 a v tom prípade by si môhla dať CN do výdavkov ovpl.základ dane.

Mno, lepšie by bolo nezdaňovať a považovať to za príležitostný príjem, ale viem, že často to pri DK prekvalifikujú na závislú činnosť. Mne sa zdala tá náplň, že by to mohol byť aj nezávislý vzťah, lebo nie je určené akým spôsobom a kedy má príkazník túto činnosť vykonať.

Vieš čo tá príkazná zmluva, ešte som nikde nevyčítala z tém, že by sa ku nej niekto vyjadril s istotou či spadá pod §5 alebo pod §8. V jednej téme som čítala , ako sa p.Mihál vyjadril, že príjmy z príkaz.zmluvy sa považujú za príjmy podľa §8 a sú nezdanené. V iných témach som sa zasa dočítala to isté, ako hovoríš ty , že pri kontrolách DÚ považuje takéto príjmy podľa §5. Preto som sa priklonila k §5, no môj osobný názor je taký, že pokiaľ nepresiahneš 5 násob.živ.minima 22 900.00 sa tento príjem podľa príkaz.zmluvy berie, ako príjem podľa §8, v tomto prípade by sa nemôhli uplatniť CN do výdavkov. Ak by tento príjem presiahol z príkaz.zmluvy 5 násobok živ.minima , tak by som tento príjem považovala podľa §5, kde by bolo potrebné odviesť preddavok 19% a v tomto prípade by som si uplatnila aj CN do daň.výdavok.

Vďaka za tvoje názory, akosi sa nikomu nechce do odpovede. Okolo Príkazných zmlúv je to stále zahmlené. Práve preto som napísala konkrétne o čo sa jedná, aby vyjadrili svoj názor. Ak to raz dám ako príležitostný príjem (oslobodený), budem to musieť vedieť obhájiť.

Evička, keď pozerám ZoCN §1, ods.1 - Tento zákon upravuje poskytovanie cestovných náhrad, náhrad výdavkov a iných plnení pri pracovných cestách, pri dočasnom pridelení na výkon práce k inej právnickej alebo fyzickej osobe, pri vzniku prac.pomeru, štátno zamestnaneckého pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu. - písm.c) fyzickým osobám činným na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ak je to dohodnuté.

Mne to vychádza, že príkazná zmluva nie je prac.pomer ani na prac.zmluvu, ani na dohodu o vykonaní prác, teda nie je tu vzťah zamestnanec a zamestnávateľ. Môj názor, nemôžeš si dať do nákladov cestovné náhrady pre obchodného partnera, lebo to podľa zmluvy nie je zamestnanec. Príkazná zmluva nie je prac.zmluva.
Podľa §8 je to do výšky 22900,- Sk, CN nie sú podľa môjho názoru daňovým nákladom.

Príkazná zmluva nesmie mať znaky závislej činnosti, to znamená, že príjemca peňazí nesmie vykonávať činnosť podľa príkazov platiteľa, ale vo svojom mene. Ak by ste bližšie špecifikovali príkaznú zmluvu, čo sa týka činnosti fyzickej osoby možno by sme sa vedeli pohnúť ďalej