Otázka: V inej téme píšeš, že máš dospelú dcéru, s ktorou žijete v jednej domácnosti a ktorá študuje v 3. ročníku SŠ...
Návrh: Čo keby si namiesto starým rodičom zverila mladšieho súrodenca dospelej dcére? Vybaviť pre ňu v škole pár dní voľna z rodinných dôvodov by nemal byť problém... Možno by ju to prinútilo k zodpovednosti a obnoveniu dôvery a vzájomného rešpektu medzi Vami... Starí rodičia by mohli fungovať v prípade potreby ako "predĺžená ruka"...
Súrodenec je predsa bližšia osoba ako starí rodičia, ktorí nebývajú s Vami v jednej domácnosti... A dieťa by nemenilo ani prostredie - zostalo by doma vo svojej postieľke so svojimi hračkami...
Neviem, aký názor akého odborníka čakáš - väčšinou tu píšu mamy... a každé dieťa je povahovo iné - jedno extrovert, iné introvert, hyperaktívne či nebodaj bojazlivé... A nik z nás Tvoje dieťa nepozná... Nepíšeš, či ste už boli niekedy od seba odlúčení, alebo je na Teba non-stop naviazané...
A ak máš také veľké obavy, tak by som zvážila aj nevyhnutnosť Tvojej cesty, nakoľko dôvody môžu/nemusia byť v tejto súvislosti irelevantné:
Svadba, pohreb, dedičské konanie... aké vážne dôvody ešte môžu byť? Svadbu možno oželieť, na pohrebe možno svoju účasť ospravedlniť alebo vyslať za rodinu manžela a na dedičskom konaní sa možno nechať zastupovať...
No spravidla ani jedna z týchto udalostí netrvá 7 dní - takže neviem...
Alebo ak máš veľké obavy a naozaj si myslíš, že Tvoja účasť na tom druhom konci republiky je nevyhnutná, tak to dieťa jednoducho vezmi so sebou - ak nepôjdete autom či nebodaj vlakom, ale napr. letecky...

Určite žiadne. Vnučku u nás nechávajú od 12 mesiacov, má už 3 roky. Bola u nás aj celý týždeň. Na začiatku sme sa dohodli, že keby večer plakala, ihneď ju zoberú. Možno máme šťastie, ale ešte sa nikdy nestalo, že by večer plakala za rodičmi.

Priatelia odišli na dva mesiace pri treťom dieťati do USA, následok sa dostavil. Viem, vy neodchádzate na tak dlhú dobu, len uvádzam skúsenosť. Teraz si to nejdem overovať, ale je jedno kritické obdobie, kedy sa hlavne matka nemá vzďaľovať na dlhšiu dobu od dieťaťa. Ak si dobre pamätám je to medzi prvým a druhým rokom (môžem sa mýliť), čo sa v ich prípade stalo. Dieťa mali starí rodičia, dôverne ich poznalo. A napriek tomu...Veľmi to ľutovali.

..žiadne..

dakujem za povzbudenie )

... skôr sa obávam , aby rodičia z toho nemali "celoživotnú " traumu...

najlepšie by bolo, aby to zas nebolo tak, že nikdy nebolo od vás a zrazu dieťa niekde necháte- dobré je postupné zvykanie a tým predídete prípadným plačom a tým aj vlastnému stresovaniu

Určite sa mu nič nestane. Ba je to osožné, aby občas dieťa pobudlo u starých rodičov. Veď ho majú iste veľmi radi.

Myslím, že najväčší stres budú mať starí rodičia , väčší rodičia , a najmenší, možno žiadny - dieťa... Stres s následkami na psychiku hrozí malému dieťaťu v neznámom prostredí s neznámymi ľuďmi - napr. v nemocnici, ale u starých rodičov by nič také hroziť nemalo...

ano svadba sa dá ozeliet,ale neíst na svadbu brata?aj to sme preberali, ze zoberieme zo sebou nase baby,ale vydrži cestu? joooj bože, je to hrozne naarocne, na jednej strane nechcete sklamat brata, na druhej, chcete len to najlepsie pre svoje male dieta.

Ja byť na tvojom mieste, beriem dieťa so sebou, bez váhania. Ja moje deti totiž beriem všade so sebou, kde sa dá. A svadba je predsa taká situácia, ktorú by 1,5 ročné dieťa malo zvládnuť, aj tú cestu, si myslím.

suhlasim, len by som doplnila, neberte ho na obrad, nie je nic horsie ako ked cely svadobny obrad place male dieta, uz som take par krat zazila a pokazi to cely dojem zo svadby

budte s nim pocas obradu niekde vonku a na hostinu ho uz kludne mozete zobrat

Keď sa ženil môj brat dcéra mala 1 rok, zobrali sme so sebou svokru. Na obrade s ňou bola vonku a na svadbe bola pokiaľ malá vydržala a potom išli spať. Ja som bola v pohode a aj malá.

Dieťa si to zapamätá, lebo babka s dedkom ho budú tak rozmaznávať, že nebude chcieť ísť domov.

Nedávno som mala v nemocnici spolupacientku - mladú mamičku, ktorá bola náhle hospitalizovaná... Starostlivosť o malú dcérku prebrali jej rodičia, svokrovci, manžel... Výsledok - do 3 dní si ich malá obkrútila okolo prsta a všetci tancovali, ako ona chcela... Vrátila sa k cumľu, k fľaši, do manželskej postele... A mamička horekovala, že zničili jej dvojročné výchovné úsilie...

V každom prípade záleží na tom, aký vzťah má dieťa so starými rodičmi, u ktorých zostane. Ak sa nevídajú často, bude to pre dieťatko asi traumtizujúce. Ak sú v častom kontakte, tak by to malo dieťa zvládnuť v pohode. Vždy je nevyhnutné to, ako sa správajú v danej situácii rodičia. Ak sa s dieťatkom budete lúčiť s nárekom, hystériou a niekoľkokrát sa od dverí otočíte, aby ste ho ešte "naposledy" objali, tak to drobec vycíti, že je zle a bude plakať nie len pri rozlúčke, ale takmer celý čas. Ak sa s ním rozlúčite normálne, postískate ho, pusa, pohladenie a odchod bez scén, bude aj drobec v poriadku. Ale ako hovorím, záleží aj na vzťahu dieťaťa so starými rodičmi.

Ja si myslím, že hádam je už aj po svadbe...

ked sme isli na dlhsiu cestu, tak sme prespali na pol ceste

traumu z odlucenia mam vacsinou ja , ked isli zo skolky na vylet chcel som ist aj ja

stari rodicia, vacinou z nich robi malych otrokov, pobyt u nich naburava vsetko naucene