k 1) z dedenia dieťa nemožno vylúčiť, s výnimkou vydedenia, na ktoré sú 4 zákonom dané dôvody, môže závetom určiť akéhokoľvek iného dediča. Tento môže vyhlásiť, že PRENECHAVA dedičstvo v prospech ktoréhokoľvek iného dediča, ak dedičstvo odmietne, nastupujú jeho dedičia.

k 2) Dedičstvo môže odmietnuť ten, o ktorom je rozhodnuté, že má v konaní pozíciu dediča, odmieta ho ako celok a na jeho miesto v tom prípade nastupujú jeho zákonní dedičia.

k 3) v konaní o dedičstve notár zisťuje ako aktíva, tak aj pasíva, podotýkam tak tie sa zisťujú prevažne na základe udania obstarávateľa pohrebu s ktorým sa spisuje zápisnica o predbežnom šetrení, alebo ostatných dedičov alebo si samotný veriteľ prihlási pohľadávku do dedičstva. Dedič zodpovedá za dlhy poručiteľa IBA do výšky nadobudnutého dedičstva.

k 4) prax je taká, že ak niekto dostane predvolanie na pojednávanie, je účastníkom konania a teda dedičom, ale nie je to pravidlo. Notár predvoláva obstarávateľa pohrebu na prvotný výsluch, čo sa týka okruhu dedičov a samotného dedičstva a následne až na samotné pojednávanie všetkých dedičov.

k 5) ak sa niektorí z dedičov nezúčastní pojednávania, neznamená to, že sa zrieka dedičstva, znemožňuje však uzatvorenie dedičskej dohody, keďže ju musia podpísať všetci účastníci konania. Ak sa účastník nechce zúčastniť pojednávania, treba splnomocniť inú osobu na zastupovanie v konaní, takéto splnomocnenie býva súčasťou predvolania.

k bodu 1: prenechanie svojho podielu dedicstva ktoremukolvek inemu dedicovi je samozrejme mozne, ale len za predpokladu, ze dojde k dohode o vysporiadani dedicstva, s ktorou musia suhlasit VSETCI dedici ...

No to je samozrejmé, ak sa bavíme o dedičskej dohode, ktorú musia schváliť všetci dedičia - u notára, ktorý rieši iba nesporové konania. V prípade sporu v dedičstve, ak sa účastníci nevedia dohodnúť, rieši to súd.