Dobrý deň, chcela by som sa spýtať nasledovné:

V júni som absolvovala pracovný pohovor, počas ktorého sme si s konateľom dohodli okrem iného aj pracovnú dobu. Žiaľ, len na báze: "Kľudne môžete prísť na siedmu a o pol štvrtej domov." Tak som podala v starej robote, kde som bola niekoľko rokov, výpoveď a nastúpila od augusta do novej práce. Zarazilo ma však, že napriek dohode s konateľom, som tam na základe pokynu mojej vedúcej v pondelok a v stredu aj tak musela byť do piatej. Prázdniny sa mi podarilo teda ešte ako tak vykryť starými rodičmi.
V júli nečakane zomrel môj partner a otec môjho dieťaťa na infarkt. Nakoľko malý nastúpil teraz do prvého ročníka na ZŠ a okrem mňa už nikoho nemá, spoliehala som sa na to, že v septembri sa to utrasie a s majiteľom firmy to vyriešime. Opäť patová situácia, ak sa tam aj objaví, väčšinou tam má nejakú návštevu a potom zase zmizne. Dnes sme mali poradu, na ktorej nám vedúca oznámila, že ani v utorky a štvrtky nebudeme v práci od 7.00 do 15.30, ale od 8.00 do 16.30. Bohužiaľ v rámci BA cestujem z Vrakune do Petržalky, kto tu býva a zažíva to tiež, vie, že ísť po siedmej niekde z Vrakune je čisto na samovraždu. Proste by malý bol v škole minimálne 10,5 hodiny, čo sa mi zdá byť na prváka strašne veľa. Viem, že je paragraf v ZP o tom, že ak sa starám o dieťa mladšie ako 15 rokov, je zamestnávateľ povinný mi upraviť pracovnú dobu ak mu v tom nebránia vážne prevádzkové dôvody. Má vôbec zmysel o niečo také žiadať, keď som ešte len v skúšobnej dobe? Mňa hlavne štve to, že to, čo sme si dohodli na pohovore neplatí v praxi (hlavne, že som kvôli tomuto miestu odišla od predošlého zametnávateľa) a že okrem toho, že sa z môjho malého stala polosirota zrejme skončím na úrade práce, nakoľko naozaj svoje dieťa nemienim nechávať v škole viac ako 10 hodín.