Vieš prečo rastlina nie je v ponuke starkla ?

Zoznam inváznych druhov podľa prílohy č. 2 vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z.z.:
Vedecké meno: Slovenské meno:
Heracleum mantegazzianum boľševník obrovský
Fallopia japonica (syn. Reynoutria japonica) pohánkovec japonský
Fallopia x bohemica (syn. Reynoutria x bohemica) pohánkovec český
Fallopia sachalinensis (syn. Reynoutria sachalinensis) pohánkovec sachalínsky
Impa***** glandulifera netýkavka žliazkatá
Solidago canadensis zlatobyľ kanadská
Solidago gigantea zlatobyľ obrovská

Medzi ďalšie nebezpečné invázne rastliny na Slovensku patria:

Vedecké meno: Slovenské meno:
Ailanthus altissima pajaseň žliazkatý
Ambrosia artemisifolia ambrosia palinolistá
Aster lanceolatus astra kopijovolistá
Aster novi-belgii astra novobelgická
Echinocystis lobata ježatec laločnatý
Helianthus tuberosus slnečnica hľuznatá
Impa***** parviflora netýkavka drobnokvetá
Negudo aceroides javorovec jaseňolistý
Rudbeckia laciniata rudbekia strapatá
Robinia pseudoacacia agát biely
Stenactis annua agg. hviezdnik ročný
Iva xanthifolia iva voškovníkovitá
Partenocissus quinquefolia pavinič päťlistý
Lycium barbatum kustovnica cudzia
Lupinus polyphyllus lupina mnoholistá
Asclepias syriaca glejovka americká
Rhus typhina sumach palkový

Rečou paragrafov....

Pre ochranu prirodzeného druhového zloženia ekosystémov je zakázané invázne druhy dovážať, držať, pestovať, rozmnožovať, obchodovať s nimi, ako aj s ich časťami alebo výrobkami z nich, ktoré by mohli spôsobiť samovoľné rozšírenie invázneho druhu (§ 7 ods. 1 a 2 zákona).

Vlastník (správca, nájomca) pozemku je povinný odstraňovať invázne druhy zo svojho pozemku spôsobmi uvedenými v prílohe č. 2 vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z.z. a o pozemok sa starať takým spôsobom, aby zamedzil opätovnému šíreniu inváznych druhov, a to na náklady pôvodcu ich šírenia, ak je známy, inak na náklady štátu (§ 7 ods. 3 zákona).

Orgán ochrany prírody nariadi vlastníkovi (správcovi, nájomcovi) pozemku, na ktorom sa vyskytujú invázne druhy, vykonať na náklady pôvodcu ich šírenia, ak je známy, inak na náklady štátu, opatrenia na odstránenie inváznych druhov. (§ 7. ods.4 zákona).

V prípade nebezpečenstva vzniku škodlivých následkov na prírode a krajine môže orgán ochrany prírody vykonať na náklady pôvodcu šírenia inváznych druhov, ak je známy, inak na svoje náklady, odstránenie inváznych druhov sám. Ak takýmto konaním orgánu ochrany prírody vznikne vlastníkovi (správcovi, nájomcovi) dotknutého pozemku škoda, vlastník (správca, nájomca) dotknutého pozemku má nárok na náhradu škody podľa všeobecných predpisov o náhrade škody (§ 7. ods.5 zákona)


Vzhľadom na nežiaduce rozširovanie aj ďalších druhov, ktoré postupne spôsobujú problémy nielen ekologické a zdravotné, ale aj nepriaznivo ovplyvňujú alebo obmedzujú riadne využívanie a obhospodarovanie pozemkov, bolo by treba dodržiavať metodické postupy pre druhy ako: slnečnica hľuznatá, pohánkovec japonský, netýkavka žliazkatá a iné. pri ich likvidácii, pričom treba mať na zreteli najmä biologické a ekologické nároky jednotlivých druhov a ich spôsoby reprodukcie.

GLEJOVKA

Opis: Jedovatá bylina, po poranení silne roní bielu šťavu. Podzemok je dlhý, plazivý a dužnatý, 2–3 cm hrubý. Stonka priama, nerozkonárená 100–200 cm vysoká, husto plstnatá s centrálnou dutinou. Listy sú protistojné, iba zriedka v praslenoch s krátkymi stopkami. Dlhé 15–28 cm, široké 8–14 cm, vajcovité, celistvookrajové s 20–30 pármi postranných a na rube listu výrazných žiliek. Rub listu je husto vlnato chlpatý. Súkvetie je nepárny okolík na stopkách do 12 cm dlhých, krátko chlpatých. Súkvetie pozostáva z 30–35 stopkatých kvetov. Kvety sú 4–5 početné, obojpohlavné a voňavé, v pologuľovitých okolíkovitých vrcholíkoch. Cípy korunného lemu podlhovasto vajcovité, 6–8 mm dlhé, 3–4 mm široké, ružové až špinavo fialové, páperisté s päťcípou pakorunkou. Stavba kvetu je zložitá. Plodom je mechúrik 8–12 cm dlhý a 3–4 cm široký, pokrytý krátkymi a riedkymi ostňami, usporiadanými v niekoľkých radoch. Semená sú sploštené, v obryse vajcovité, 8–10 mm dlhé s dlhým bielym páperím. Kvitne v júni až v júli. Rozmnožuje sa generatívne aj vegetatívne, v poslednej dobe zdá sa začína prevládať šírenie rastlín semenami.
Poznámka: Podzemok a v menšej koncentrácii aj nadzemné časti obsahujú jedovatý glykozid asclepiadin a vincetoxin. Šťava obsahuje do 2 % kaučuku nižšej kvality. V minulosti sa pestovala aj kvôli páperiu (náhrada bavlny), je však príliš lámavé.

..našla som na nete a podľa toho rastlina sa rozmnožuje najjednoduchšie podzemnými hľuzami...

skus http://www.kpr.eu/sk/

Sú to tieto semienka? Jeden vtáčik praskol a neviem nájsť, čo sa robí so semiačkami. Treba ich najprv usušiť, alebo hneď zasadiť do črepníka, či priamo do záhrady?
PS: ...ak sa mi podarí zohnať semienka, pošlem

...aj ja sceeem...

Sadia sa v januári-februári do črepníka a potom v apríli von. Bola by som rada za semienka

Kočenky, asi z toho nič nebude Práve som sa od nemenovanej poraďáčky dozvedela, že vybrala semienka zo suchých vtáčikov, na skúšku ich zasiala do
kvetináča, ale vôbec jej nevyklíčili.
Dopočula sa, že vraj táto rastlina je samosejka.
A fčul baby raďte!