Napíšte si dohodu o reálnom užívaní spoluvlastníctva bez jeho zrušenia a vyporiadania.

Dve izby sa darovat nedaju.
To by ste museli stavebne oddelit a vytvorit 2 bytove jednotky, tak ich zaregistrovat a potom mozete delit dom podla bytovych jednotiek.
Darovat sa da napr. 25% alebo 40% domu.
Pri dedeni rovnako nie je narok na dedenie jednej ci druhej izby, zdedite cely dom v podiele, v akom ste dedicia.

Izby ako také nie, ale časť domu ako celku áno, napríklad 1/2 alebo 1/3 ... domu. Ak by časť domu bola darovaná len Tebe ako dcére, stala by si sa podielovou spoluvlastníčkou domu (aj nebytových priestorov v dome) spolu s rodičmi. Brat by mal však právo na započítanie darovania v dedičskom konaní po rodičoch (pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania; ak ide o dediča uvedeného v ustanovení § 473 ods. 2 Obč. zákonníka, započíta sa okrem toho aj to, čo od poručiteľa bezplatne dostal dedičov predok; pri dedení zo závetu treba toto započítanie urobiť, ak na to dal poručiteľ príkaz alebo ak by inak obdarovaný dedič bol oproti dedičovi uvedenému v ustanovení § 479 OZ neodôvodnene zvýhodnený).

Na doplnenie:
Myslím si, že by bolo dobré dohodnúť sa aj na budúcej starostlivosti (údržbe, opravách, prípadne potrebnej rekonštrukcii) o spoločné časti/zariadenia rodinného domu (chodba-schodisko, strecha, pivnica, komín, vykurovacie zariadenie atď.).
Domnievam sa, že v prípade vzniku podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu by to malo znamenať aj súhlas dcéry s podieľaním sa na budúcej starostlivosti o uvedené časti/zariadenia domu v rozsahu podľa veľkosti jej spoluvlastníckeho podielu k domu, aby sa predišlo budúcim pochybnostiam (ust. § 137 Obč. zákonníka k podielovému spoluvlastníctvu - podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci). Do budúcnosti je tiež vhodné myslieť na to, že z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne (§ 139 ods. 1 OZ).

Len ako bratovi potom zabrániť, aby nedovolene nevstupoval do našich budúcich izieb? Izby nám rodičia dovolili užívať a zrekonštruovať, na naše náklady.

ako je to s darovaním časti domu, kde spoluvlastníci sú: dvaja súrodenci a ich otec. otec vlastní 1/4 domu, jeden súrodenec vlastní 1/2 domu a druhý 1/4. Môže sa stať, že otec daruje svoju časť jednému z detí ( väčšinovému vlastníkovi)? Môže tým pádom znevýhodniť druhého?

áno môže darovať iba jednému synovi, po otcovej smrti sa však pri dedení započítavajú dary jednému dedičovi, ale nechcem tu vypisovať niečo, načo si sa nepýtala.

ďakujem za rýchlu odpoveď. Myslím, že viem, čo si chcel písať, preto sa opýtam - ak vieme, že po smrti neostane už žiaden majetok ( väčšinový vlastník domu to už tak zariadil, čo sa týka finančných prostriedkov), nemá šancu napadnúť darovaciu zmluvu druhý syn, keď sa o tom dozvie? Tak isto navštevuje rodiča ako súrodenec, len skrátka, otec má s tým prvým iné plány, ktoré sa snažia uskutočniť za chrbtom toho druhého

neexistuje právny nárok byť obdarovaný, darca môže darovať podľa vlastnej slobodnej vôle, preto "neobdarovaný" sa z tohto dôvodu nemôže domáhať neplatnosti darovacej zmluvy.

z právneho hľadiska je to v poriadku, z morálneho nie, ale teba zaujíma to právne hľadisko

Ja mám presne taky istý problém.
Moja mama zdedila spolu s bratom po rodičoch dom.
Mama v nom býva a jej brata som vyplatila ja so sestrou.
Takže teraz moja mama vlastní 1/2 ja 1/4 a moja sestra 1/4
Po maminej smrti by sme mali so sestrou každá 1/2. domu.
Moja sestra ale chce teraz v zahrade stavat dom a moja mama jej chce darovat svoju polovicu.
A mne nič .....takže .....mna jednoducho chcú obísť !
Takže mne vyplatí moja sestra moju 1/4 a som vybavená, môžem sa ísť stažovať na lampáreň.
Nato, že som tam prerabala kupelnu a kuchynu a vláčila nákupy sa už zabudlo......