Podstatné mená
Pomenúvajú osoby, zvieratá, veci vlastnosti a deje.

DELENIE PODSTATNÝCH MIEN
1. a. Všeobecné - pomenúvajú osobu, zviera, predmet, vec, jav toho istého druhu /učiteľ,
pes, dom, dievča, mest, pohorie/
b. Vlastné - mená jedinečných osôb, zvierat, miest, pohorí, riek, sviatkov,...
- môžu byť jednoslovné a viacslovné /Eva, Rexo, Košice, Vysoké Tatry,
Veľká noc, Spišský hrad... /
2. a. Konkretné /hmotné/ - označujú osoby, zvierata, veci
- možno ich pozorovať zmyslami /dievča, pes, lavica, atóm.../
b. Abstraktné /nehmotné/ - označujú vlastnosti, deje, duševné stavy, činnosti
- nemožno ich pozorovať zmyslami /sviatok, zdravie, rok,
láska...:-)

Určujeme pri nich rod, pád, číslo - príslušnosť k jednotlivým skloňovacím vzorom sa riadi
podľa rodu /v mužskom rode aj podľa životnosti a neživotnosti/ a podľa zakončenia v
prvom páde jednotného čísla.


Rod Číslo Pád
mužský jednotné Nominatív /N/ kto? čo?
ženský množné Genitív /G/ koho? čoho?
stredný Datív /D/ komu? čomu?
Akuzatív /A/ koho? čo?
Lokál /L / /o/kom? /o/čom?
Inštrumentál /I/ kým? čím?

Pomnožné podstatné mená majú tvar len množného čísla, ale označujú jednu vec
/hodiny, nohavice, nožnice/.
Hromadné podstatné mená majú len tvar jednotného čísla, ale označujú väčší počet
/kolektív, ľudstvo, lístie,...../.

SKLOŇOVANIE PODSTATNÝCH MIEN
Mužský rod /životné/
chlap hrdina
j.č mn.č j.č mn.č j.č mn.č
1.chlap chlapi dedo dedovia hrdina hrdinovia
2.chlapa chlapov deda dedov hrdinu hrdinov
3.chlapovi chlapom dedovi dedom hrdinovi hrdinom
4.chlapa chlapov deda dedov hrdinu hrdinov
6.(o)chlapovi chlapoch dedovi dedoch hrdinovi hrdinoch
7.(s)chlapom chlapmi dedom dedami hrdinom hrdinami

Mužský rod /neživotné/
dub stroj
j.č mn.č j.č mn.č
1.dub duby stroj stroje
2.duba dubov stroja strojov
3.dubu dubom stroju strojom
4.dub duby stroj stroje
6.(o)dube duboch stroji strojoch
7.(s)dubom dubmi strojom strojmi

Ženský rod /podstatné mená zakončené samohláskou/
žena ulica
j.č mn.č j.č mn.č
1.žena ženy ulica ulice
2.ženy žien ulice ulíc
3.žene ženám ulici uliciam
4.ženu ženy ulicu ulice
6.(o)žene ženách ulici uliciach
7.(s)ženou ženami ulicou ulicami

Ženský rod /podstatné mená zakončené spoluhláskou/

dlaň kosť gazdiná /nepravidelné skloňovanie/
j.č mn.č j.č mn.č j.č mn.č
1.dlaň dlane kosť kosti gazdiná gazdiné
2.dlane dlaní kosti kostí gazdinej gazdín
3.dlani dlaniam kosti kostiam gazdinej gazdinám
4.dlaň dlane kosť kosti gazdinú gazdiné
6.(o)dlani dlaniach kosti kostiach gazdinej gazdinách
7.(s)dlaňou dlaňami kosťou kosťami gazdinou gazdinami

Stredný rod
mesto srdce
j.č mn.č j.č mn.č
1.mesto mestá srdce srdcia
2.mesta miest srdca sŕdc
3.mestu mestám srdcu srdciam
4.mesto mestá srdce srdcia
6.(o)meste mestách srdci srdciach
7.(s)mestom mestami srdcom srdcami

vysvedčenie dievča
j.č mn.č j.č mn.č
1.vysvedčenie vysvedčenia dievča dievčatá /-ence
2.vysvedčenia vysvedčení dievčaťa dievčat /-eniec
3.vysvedčeniu vysvedčeniam dievčaťu dievčatám /-encom
4.vysvedčenie vysvedčenia dievča dievčatá /-ence
6.(o)vysvedčení vysvedčeniach dievčati dievčatách /-encoch
7(s)vysvedčením vysvedčeniami dievčaťom dievčatami/-encami

Vzor kuli

Podľa vzoru kuli skloňujeme životné podstatné mená mužského rodu cudzieho pôvodu, ktoré sú v základnom tvare zakončené na samohlásky –i, -í, -y, -e, -ä, -ö, -ü.


Príklady podstatných mien mužského rodu cudzieho pôvodu, ktoré sa skloňujú podľa vzoru kuli: Pálfy, Verdi, Goethe, Fándly.



Vzor kuli:

Ešte je aj vzor GAZDINÁ (podľa neho skloňujeme šľachtické oné - šľachtičná, princezná, kráľovná, cárovná, cisárovná, kňažná... a príbuzenské oné - švagriná, stryná, testiná, ujčiná & spol.)

Skús si pozrieť tento dokument, základné pravidlá sa dajú ľahko naučiť, horšie je to s kadejakými výnimkami

Už som to dva krát upravovala, a zase mi to scuclo dokopy. Ospravedlňujem sa.

Žabinka, chýba Ti tam vzor "kuli"

1. určiť si správny rod
2. ak je to mužský rod, určiť, či ide o životné alebo neživotné podstatné meno
3. viac si už nepamätám - škola bola dávno -

to nevadi, dakujem pekne, snad si to do hlavy nejako natlacim, aj ked stale v tom mam nejaky mizmas, toto mi nejako nejde neviem preco :-)

Musím sa priznať, že som doteraz o takom vzore nepočula, ani moje deti. Najprv som si myslela, že si robíš srandu, ale našla som to.

A kto vyskloňuje podľa toho kuliho meno György

No ja som to prvýkrát počula, keď sa to učili moje deti.

Ináč v tom dokumente, čo som priložila, je aj vzor "kuli" aj "gazdiná", aj nejaké tie výnimky. Je to z Pravidiel slovenského pravopisu.

...čítam a tuho premýšľam - vrátiť sa do školy alebo sa nepriznať k maturite?

...napriek všetkému, vďaka, zasa som sa niečo naučila

ja sa nepriznávam ani k ukončenej ZŠ (deviatku som nemala) a to mám štátnice za sebou, normálne sa hanbím, že to znovu neviem............

Podľa akého vzoru sa skloňuje slovo "moč"?

http://www.slovina.szm.com/pdf/sjm01.pdf

Vzor stroj tvorí mäkký protiklad ku vzoru dub. Podľa vzoru stroj sa skloňujú:
1. neživotné pods. mená mužského rodu zakončené v N s. na mäkkú spoluhlásku: lúč, dážď, prijímač, strapec, cieľ, kmeň, lampáš, nôž...
2. v pl. mužské zvieracie mená s mäkko zakončeným základom: mravce, jelene, medvede...
3. pomnožné pods. mená mužského rodu zakončené na –e: Ladce, Nemce, Tlmače...
4. cudzie vlastné mená, ktoré sa síce píšu inak, ale vyslovujú sa s koncovou mäkkou spoluhláskou, napr. Cambridge (kejmbridž)...

Variantné prípony sú zapríčinené zväčša významom:
1. V genitíve sg. namiesto systémovej prípony –a má niekoľko slov druhotnú príponu –u. Sú to všetko zreteľné:
a) abstraktá: trucu, žiaľu, bôľu, plaču...
b) materiáliá: čaju, chmeľu, moču; peľu, plyšu...
2. V genitíve pl. namiesto systémovej prípony –ov býva nulová prípona vo vlastných menách miestnych: Tlmače – Tlmáč, Dechtáre – Dechtár...
3. V inštrumentáli pl. namiesto systémovej prípony –mi je druhotná prípona –ami:
a) v slovách s pohyblivými samohláskami –e-, -o-: strapec – strapcami, veniec – vencami...
b) v slovách s dvoma šumovými spoluhláskami na konci základu: dážď – dažďami...

Ďakujem Majka za vyčerpávajúcu odpoveď.
Zase som sa niečo naučil zo slovenčiny.
Teda máme
2.pád z koho z čoho zo stroja
a teda aj z koho z čoho z moču.
Neviem prečo tí cudzinci, čo sa učia slovenčinu majú z toho problémy. Veď u nás to vedia aj malé deti.

prečo sú niektoré cudzie vlastné ženské podstatné mená nesklonné? Naproti tomu tie isté cudzie vlastné mužské podstatné bežne skloňujeme?
Napr : Andrea Vadkerty ženský rod
Peter Vadkerty mužský rod