Pre vylúčenie spoločníka podľa § 149 Obch. zák. musia byť súčasne splnené zákonné podmienky, a to že spoločník:
1/ závažným spôsobom PORUŠUJE (teda nie poruší ale vyžaduje sa opakovaný alebo trváci charakter porušovania) svoje povinnosti,
2/ bol na plnenie povinností vyzvaný a na možnosť vylúčenia písomne upozornený,
3/ napriek výzve POKRAČUJE (teda aspekt trvácnosti je tu ešte zvýraznený) v porušovaní povinností
4/ s návrhom na vylúčenie súhlasia spoločníci, ktorí majú aspoň 1/2 ZI.
Z tohto plynie, že jednorázová neúčasť na VZ ani iné JEDNORÁZOVÉ porušenie povinnosti nemôže byť dôvodom na vylúčenie. Zákon tiež hovorí, že predpokladom vylúčenia je porušovanie POVINNOSTÍ, pričom je pravda, že účasť na VZ je právom a nie povinnosťou spoločníka. Osobne však mám za to, že výraz povinnosť treba v danom prípade vykladať extenzívne, a zahŕňa nielen pasívne konanie spočívajúce v neplnení povinností, ale tiež aktívne zneužívanie svojich práv (napr. vyzradenie obchodného tajomstva, využitie informácii spoločnosti pre osobné účely a pod.). Potrebné je zhodnotiť mieru závažnosti konania spoločníka a tiež jeho následkov. Ak napríklad pôjde o väčšinového spoločníka, ktorý sa sústavne odmieta zúčastňovať na VZ, svojou neúčasťou vlastne zmarí fungovanie spoločnosti - ak pre jeho neprítomnosť nie je VZ uznášaniaschopné, nemôže spoločnosť reálne vykonávať žiadnu činnosť, prijímať žiadne rozhodnutia, čo podľa môjho názoru je porušením povinnosti v zmysle § 149 ObZ. Ešte raz však hovorím, nie je možné univerzálne taxatívnym spôsobom vymedziť výpočet všetkých konaní, ktoré sú porušovaním povinností v miere dostatočnej na vylúčenie spoločníka, a naopak tých, ktoré nie sú. Právo nie je exaktná veda a 5 právnikov má 6 právnych názorov. A v tomto prípade jediný relevantný názor je názor sudcu, ktorý bude v prípadnom spore o vylúčení rozhodovať. Bližšiu odpoveď, žiaľ, vzhľadom na to, že nepoznám bližšie okolnosti, poskytnúť neviem.
K druhej otázke - prečo prokurista nemôže zvolať VZ: odpoveď je jednoduchá: zákon to neumožňuje. Ale aby som problematiku trošku priblížil - prokúra splnomocňuje prokuristu na všetky úkony pri prevádzke podniku. Ide však prevažne o úkony navonok - voči tretím osobám mimo samotnej spoločnosti. Prokúra neudeľuje prokuristovi štatút podnikateľa a tento logicky nie je oprávnený na všetky úkony, ktoré podnikateľovi (resp. príslušným orgánom spoločnosti) zveruje zákon. Nemôže napríklad rozhodovať v pracovnoprávnych vzťahoch, nie je oprávnený vymenovať ďalšieho prokuristu a podobne. Je splnomocnencom spoločnosti a preto nemôže pôsobiť dovnútra - rozhodovať o zmenách spoločnosti a pod. (spoločnosť je akoby jeho nadriadený a preto nemôže zasahovať do záležitostí samotnej spoločnosti, len do jej obchodných aktivít, t.j. realizácie jej činnosti navonok).