Zrejme má každý iné skúsenosti.
Dcéra bola cez prázdniny na mesačnom jazykovom pobyte počas letných prázdnin, tu chodila rok-dva na jazykový inštitút. Ale nevedela sa rozhovoriť. Keď sa vrátila, tak pri mne spustila hneď po príchode do telefónu (že dobre došla).
Išlo o románsky jazyk, prímorské mesto, žiaci boli z celého sveta od z Ázie po Brazíliu, rôznych vekových kategórií. Neostávalo im nič, okrem jazyka, ktorý študovali. EN nepoužívali. Lenže tí ľudia sa stretávali aj po vyučovaní, na pláži, na fakultatívnych výletoch. Iba cez horúčavu mali siestu.
Čo bolo veľmi milé. že sa porobili skupinky v tom zmysle, že Španieli (tých tam bolo najviac) sa jediní sami grupovali, ale dcéra jediná Slovenska, jediná Budapeštianka, jediný Viedenčan, jediná Polka, jediná Srbka a jedna z Čiernej hory si vytvorili sterodoeurópske priateľstvo. To je na cudzine fantastické, že padajú všetky bariéry a susedia sa kontaktujú ako ľudia, a nie ako politici. Ešte ten Ázijec k nim inklinoval.
Záver: ten pobyt stál zato, odvtedy hovorí aj využívala v škole a pracovne. Nehovoriac o kontaktoch, zážitkoch, a histórii.
Syn bol pred maturitou na mesiac vo Viedni, tiež to splnilo účel, domov nechodil. Aj dobrá partia, ale bolo ich v skupine iba 15. Rovnako z celého sveta.
Najlepšie referencie získaš priamo od známych, alebo medzi cestovateľmi. Všetko mladí ľudia. Nájdeš na nete.