Asi najlepsie bude ist za takym clovekom, ktori ma pokojneho psika a stale sa stretavat a vencit ho, maznat sa s nim atd....to bude lepsia terapia. Dobra relacia na pochopenie psej duse je "Znalec psi duse" (Dog Whisperer).
http://www.youtube.com/results?searc...be.GFCpjvzTqtI

Asi tomu nerozumies, ze niekto moze mat panicky strach. Ja sa jednoducho psa nedotknem. Dcera k nam vodievala psika svojho priatela, ale nedokazala som sa k nemu priblizit. Prave preto hladam odbornu pomoc.

obráť sa na kineziológa, potrebuješ odblokovanie

Vies mi poradit niekoho konkrétneho?

nie, pohľadaj na nete, alebo ti tu niekto poradí,
zatiaľ si preštuduj metódu One Brain - jednotný mozok a pozri na YT rôzne cvičenia podľa nej

A v com to spociva? Strach z uhryznutia, alebo ze preskocia blchy, alebo je chlpaty, alebo?
Ten blok je od detstva? Nejaka zla skusenost so psami?

V detstve na mna vyskocil pes.

moja mama má rovnaký blok z dectva....mojho prvého sa nebála, ale nijak som ju nenútila, aby ho mala rada a tak.......vedela, že jej nič nespraví, ale ked mu chcela dať pamlsok vždy mu hodila na zem...nezniesla by aby sa jej dotkol, ani ňufákom....aj ked ho hladkala tak tiež dávala pozor, aby sa jej nedotkol studeným ňufákom... nikdy si k nej neprišiel ani ladnúť....
neviem si predstaviť,že by som mamu poslala k psychošovi,alebo teda že by sama chcela....skôr by som sa tak nejak postupne skamarátila...je to len o tom, že ty budeš vedieť že on ti nič nespraví....nemyslím, že budeš niekedy na tom tak, že by si sa s ním mojkala tuli-tutuli.....no beriem to tak, že moju mati si neviem predstaviť....možno sa to dá neviem...

Gabi, aj mne sa to stalo, keď som mala asi 10 rokov, naháňal ma túlavý pes a ja som o život utekala. Odvtedy som sa strašne bála psov, vrieskala som na psíčkarov, ak nemali uviazaného psa, v panike som stuhla a nepohla som sa od hrôzy, kým si majiteľ psa neuviazal. Viem ťa preto pochopiť. Takto som vrieskala na psíčkarov skoro do mojej 50 ky.
Dcéra raz priniesla domov malé šteniatko, našli ju vyhodenú, nikto ju nechcel, ani ja, povedala som, len cez moju mŕtvolu. Keď vlani po 16 rokoch u nás zomrela, plakala som asi najviac.

Viem, ze ti to nepomoze, ale ja som vyrastal do 10 r. na predmesti mesta, kde nebola nudza so psami volne behajucimi po uliciach..parkrat sa nejaky na mna vyrutil, tak ako dieta som mal poriadny strach a vyhybal som sa psom, ked som ich uz videl z dialky. Potom sme sa prestahovali do mesta, kde cuduj sa svete, pri panelaku sa rovesnici "starali" o tulavu fenu (rasa ako slovensky kopov). Casom som sa s detmi skamaratil a tym padom som sa "skamaratil" aj s tym psom. Bol to uzasny pes. Takto som spoznal aj inu stranku duse psa, nez bolo iba vrcanie, cerenie zubami.
Chcel som tym napisat to, ako som pisal v prvom prispevku. Je zvlastne, ze si sa ani nedokazala "skamaratit" s tym psikom od dcerinho priatela. Ak tam nebol problem, ze na teba chcel utocit, alebo podobne, tak to bola skoda, ze si k nemu nenasla cestu.
Ja by som ti skor odporucil sa stykat s nejakym malym steniatkom po celu dobu jeho dospievania. Verim tomu, zeby si ten blok zo strachu pred psami, postupne odburala.

Pozri aj taketo videa o zachrane tulavych psikov:
http://www.youtube.com/user/eldad75/videos





Tu mal zas psik panicky strach

Gabi - doporučujem , čo písala Kvaka - zaobstarať si psíka od rozkošného štenca - strach postupne zmizne - teda aspoň dúfam a prajem ti to.

Ja som sa s tym psikom aj chcela zblizit, ale to bol jack russel a to je velmi zive plemeno, kazdeho chcel oblizovat, skakal. Chvilu to aj vyzeralo, ze bude u nas, ale na psa treba mat cas a my sme vsetci zaneprazdneni. Najvacsi pokrok sa mi podaril, ked som drzala na rukach chlpate steniatko yorksira. Uz som mala obdobie, ked som sa bala trosku menej, ale zase sa to zhorsilo. Asi to suvisi aj s tym, ze mam tak celkovo zle obdobie.
Kvaka / na tvojom prispevku som sa aj zasmiala, asi tak nejak vyzeram, syn sa so mnou uz aj hanbi chodit von.

Gabika, myslim si, ze s tymto ti ziaden psycholog, psychiater, ani ziaden sarlatan nepomozu. V psychologii sa odporuca prave koli odstraneniu bloku z urcitej fobie velmi caste stretavanie sa s podnetmi, ktore fobiu vyvolavaju. Sama v sebe musis nast silu, na jej prekonanie, ak to nedokazes, zial, budes s tym musiet zit navzdy. Poznam vela ludi, ktori maju fobiu zo psov, urcite by som sa nesnazila zblizit so steniatkom, nakolko su velmi zive a kontaktne. Ak mas v okoli a mozes sa stretnut napr. s vodiacim psom, pripadne canisterapeutom, to su velmi kludne psy, ktore kludne reaguju na podnety, myslim si, ze tam je cesta k uspechu. Zelam ti vela sil v zdolavani tohto problemu, ver mi, ze kontakt so psikom ti da velmi vela- pouitivnych sil.

[QUOTE="alaya1"] Sama v sebe musis nast silu, na jej prekonanie, ak to nedokazes, zial, budes s tym musiet zit navzdy. Poznam vela ludi, ktori maju fobiu zo psov, urcite by som sa nesnazila zblizit so steniatkom, nakolko su velmi zive a kontaktne. [QUOTE]

Ja neviem, ale steniatko ak je aj zive, hrave, tak akym sposobom moze ublizit? Ak ta fobia je strach pred uhryznutim (cize cvaknutim), tak so stenatom to take nie je...ked je to kusanie, tak jemne hrave. Praveze na stenati si tie hrave kusania moze natrenovat...ja ked som videl deti, ako sa hraju takto so psami, tak som to aj ja vyskusal a uz to bolo uplne v pohode. Uz ten strach pominul.
Pred par rokmi na Nat Geo Channel som so zaujmom pozeral "Znalec psi duse", tak som dost pochopil spravanie psov.

[QUOTE="erik555"][QUOTE="alaya1"] Sama v sebe musis nast silu, na jej prekonanie, ak to nedokazes, zial, budes s tym musiet zit navzdy. Poznam vela ludi, ktori maju fobiu zo psov, urcite by som sa nesnazila zblizit so steniatkom, nakolko su velmi zive a kontaktne. Myslim si, ze ak ma problem s kontaktom so psom, vseobecne, ako pise, ze mala, tak skor si zvykne na pa, ktory je menej kontaktny. Len neviem, ci ide o fobiu, ako taku, ked so psom kontakt uz mala,pri fobii je to vylucene, skor mi to pride ako neprekonatelny odpor, ci strach z dotyku. Preto som odporucila dane typy psov, ktore su pri povele nekontaktne ako prve a vyckaju na povel na kontakt.

Skáču po ľuďoch a hryzú (nie aby ublížili, len sa hrajú) - ak má niekto strach zo psov, nemusí mu toto skácanie a hryzenie byť príjemné.
Edit: tiež sa môže stať, že človek svoj strach neprekoná, zvrieskne a pes môže na to reagovať všeljako. Canis alebo vodiaci, ako píše Alaya1, je na to trénovaný.

Mozno tomu nerozumiem...kontakt ako taky? Dotknut sa jeho srsti? Nepoviem kontakt s hadom, alebo chlpatou tarantulou, alebo....ale s roztomilym stenatom, ktore sa s vami hra, tak ako sa hrate s detmi?

Presne tak, kontakt ako taky. - nedotkne sa psa, ako sa niekto nedotkne hada, pavuka a pod. A ked stena, je hrave, poskakuje, ma silnu potrebu kontaktu, prave preto to neodporucam.

Neviem, mne v takomto pripade potom skor chyba u dotycnej cit pre roztomilost.
Neexistuje, aby som sa bal dotknut roztomileho stenata, ktore viem, ze ma nemoze cvaknut zo zurivosti.

A ked sa niekto hnusi dotknut pavuka? Co ti taky chrobacik moze urobit? Ma par mm. Dotycna .ma asi s tym problem, preto si pyta radu. Ludia su rozni.