Ja to vidím takto:
Pri omeškaní s plnením peňažného dlhu je dlžník povinný platiť úroky z omeškania,
aj keď to nebolo dohodnuté v zmluve. Vyplýva to z ust. § 369 Obch. zák. (nebudem ho citovať, lebo neviem, ktoré znenie je pre Tvoj prípad platné - k ostatnej úprave došlo s účinnosťou od 1.2.2013), prípadne nadväzne aj z ust. § 517 Obč. zák. (ak sa v súlade s ust. § 369 Obch. zák. uplatní postup podľa Obč. zák.). Zároveň však v zmysle uvedených zák. ustanovení nemôže ísť o ľubovoľne vysoké úroky, ale
najviac vo výške sadzieb podľa platných predpisov, ktorými sú príslušné nariadenia vlády SR.
Ročnú sadzbu zákonných úrokov z omeškania podľa Obch. zák., platnú pre konkrétne obdobia od 1.1.2009 (predpokladám, že nejde o záväzok spred roka 2009), je možné pozrieť si tu:
http://www.justice.gov.sk/Stranky/Na...nia/Uvod.aspx/.
Info k výpočtu úrokov z omeškania v súvislosti so zmenami predpisov od 1.2.2013 je možné pozrieť si napríklad tu:
http://www.najpravo.sk/clanky/uroky-...uara-2013.html.
Ako argument o neprípustnosti požadovať vyššiu ako zákonnú sadzbu pre úrok z omeškania, ktorý nebol zmluvne dohodnutý, by som ešte použila uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 M Cdo 8/2010
(http://www.supcourt.gov.sk/data/att/4901_subor.pdf). Vzťahuje sa síce na konkrétny prípad podľa Obč. zák., ale som toho názoru, že sa dá uplatniť všeobecnejšie. Citujem z neho:
"Zákonné ustanovenia upravujúce výšku úrokov z omeškania majú kogentnú povahu a preto sa ňou musia riadiť aj účastníci záväzkových vzťahov (účastníci zmluvy). Horná hranica úrokov z omeškania je zo zákona stanovená kogentne a jej prekročenie nie je prípustné (napr. R 5/2000)."