Príkazné zmluvy: Závislá práca vrátane zamestnaneckých odvodov
V minulosti sa ako spôsob úspory na odvodoch používali obľúbené príkazné zmluvy, resp. iné zmluvy podľa Občianskeho zákonníka. Už z len definície „príkazcu“ a „príkazníka“ (§ 724 až § 732 Občianskeho zákonníka) však v takomto vzťahu ide o závislú prácu podľa starých aj podľa nových pravidiel. Od r. 2011 sa preto z príjmov (tj odmien) na základe príkazných zmlúv platia odvody na strane príkazcu – zamestnávateľa aj na strane príkazníka – zamestnanca. Jedinú úľavu môže poskytnúť ich rozdelenie v závislosti od typu príjmu: pravidelné príjmy sú zaťažené plnými odvodmi v rovnakej sadzbe ako trvalý pracovný pomer, z prípadných nepravidelných príjmov sa neplatí nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti, sadzba odvodov na oboch stranách je preto nižšia. Príjmy z príkazných zmlúv sa do rubriky „pracovný pomer“ zaraďujú aj na účely zdaňovania z hľadiska dane z príjmov.
Tam však nespadajú príležitostné či náhodné príjmy. Ak ide o príkaznú zmluvu uzatvorenú na príležitostnú či náhodnú činnosť v roku, zdaňujú sa ako ostatné príjmy v zmysle § 8 zákona o dani z príjmov. Teda do sumy 500 EUR ročne sú od dane z príjmov oslobodené a neplatia sa z nich odvody. Na druhej strane si príkazník-zamestnanec nemôže uplatniť štandardné výhody, akými sú nezdaniteľná časť na daňovníka či manželku prípadne daňový bonus na dieťa. Tieto prináležia iba zamestnancom alebo SZČO.