Záleží od viacerých okolností a aj skutočností .



Pečať je znamenie vo vosku, kove, laku a pod. zhotovené pečatidlom.
Pečať je prostriedok na overovanie dôležitých dokumentov.
Podstatou pečate je znak či obraz v pečatnom poli symbolizujúci fyzickú alebo právnickú osobu.

Podľa vyobrazenia na pečati sa všetky pečate členia do skupín:

1. Nápisové pečate – používali sa v rannom období stredoveku a bol na nich zobrazený iba nápis v tvare kríža.

2. Obrazové pečate – zobrazovali nejaký symbol, obraz. Mohla to byť postava, kostol, hradba, alebo iný charakteristický symbol.

3. Portrétne pečate – obsahujú štylizovanú podobu vlastníka pečate. Mohlo ísť vyobrazenie hlavy, či celej postavy. Vlastník mohol byť zobrazený tiež na koni v plnej zbroji.

4. Erbové pečate – už podľa názvu je zrejmé, že na týchto pečatiach boli vyobrazené rodové alebo úradné erby.

Okrem pápežských, panovníckych a šľachtických pečatí sa najčastejšie vyskytujú župné, mestské a cechové pečate. Župy spočiatku nemali vlastné pečate. Listiny v mene župy potvrdzoval župan a štyria ďalší predstavitelia župy osobnými pečaťami. Od roku 1550 na príkaz panovníka si župy mali požiadať o vlastnú pečať. Mestské pečate sa začali používať od 14. storočia. Pole pečate bolo vyplnené figúrou totožnou s erbom. Mesta používali tri druhy pečatí: väčšiu, menšiu a pečať povolávaciu k súdu. Cechy používali pečate na uzavieranie a potvrdzovanie svojich písomností. Na pečati bol obvykle zobrazený symbol súvisiaci s remeslom dotyčného cechu.

Medzi pečaťami fyzických osôb dominujú šľachtické pečate. Ich obrazom bol obvykle erb rodu. V prípade, že šľachtic zastával nejaký úrad, používal pečať, ktorá sa viazala k úradu. Bohatí mešťania tiež používali pečate, aj keď v menšej miere ako šľachtici. Pečate duchovných boli známe oválnym tvarom. Od 14. storočia je na pečati zobrazený svätec – patrón príslušnej cirkevnej inštitúcie.