Vzdy je sanca aj na zachranu manzelstva...ale aj na zaciatok "noveho"zivota.....vsetko mate v rukach....je to na vas......

Predpokladam, ze manzel je okolo 50tky. To je velmi tazke obdobie v zivote muza, opytali ste sa ho, ked sa chce tak velmi rozviest, ci nema priatelku, vacsinou muzi vyhladavaju v tomto veku mladsie partnerky, aby sa uistovali v svojej dokonalosti. Zial, ak sa rozviest chce, manzelstvo nezachranite, budete musiet prijat novy zivot. Mozno krajsi, ako je terajsi.


P.S. to neuzitocne iste od chlapa- okolo 50 tky

Radit mozeme hocico,aj tak je iba na vas dvoch,ako to dokazete vzajomne vyriesit.
Ine nezostava,iba si vyrozpravat co dalej,ako chcete zit,co ste ochotni obaja urobit pre zachranu vasho spoluzitia.

Po rokoch manzelstva casto prichadza monotonnost a nuda...skuste si pred konecnym rozhodnutim zivot trochu spestrit,byt viacej spolu,viac sa rozpravat a mozno urobit obcas nejake blaznovstvo,ktore ste robili spolu v mladosti...uvidite,ci vam je spolu dobre,alebo je rozchod naozaj jedinym riesenim.
Ak manzel odmieta manzelsku poradnu,skus ju navstivit sama,mozno najdete nejake riesenie.

mám otázku - pre prípad rozvodu si nejak zabezpečená? Budeš mať kde s dcérou bývať, budeš mať financie? Si nezávislá. Alebo naopak absolútne závislá na manželovi. Z čoho pramení ten tvoj strašný strach? Iba z toho, že budeš sama, alebo z toho, že ostaneš bez prostriedkov?

no ja neviem,ale človeka,ktorý cíti prázdno by som nemala záujem držať nasilu pri sebe...len môj názor...stále by som musela rozmýšľať,že prečo pri mne vlastne ostal...z pohodlnosti,z vypočítavosti...z lásky určite nie......manželskú poradňu navštíviť nechce a to je dosť závažné,on jednoducho nechce zotrvať v tom zväzku....

Skúste navštíviť manželskú poradňu.

Skúste si spomenúť na dôvody, prečo ste sa kedysi brali, čo Vás spájalo, čo ste jeden na druhom obdivovali, čím ste si imponovali, prečo ste sa do seba zaľúbili...
A čo z toho zostalo dodnes, čo sa vytratilo, čo ste zanedbali, na čo ste zabudli - a čo by znovu oživilo Váš vzťah...
Ak si to nedokážete povedať, napíšte si to každý na papier, ako vnímate svojho partnera, čo sa Vám na jeho správaní nepáči, čo Vám vadí, čo Vás rozčuľuje, v čom by sa mal podľa Vás zmeniť... A potom si tie úprimnosti navzájom vymeňte, prečítajte a skúste sa nad nimi zamyslieť. Možno Vás prekvapí, ako ste sa za tie roky zmenili v očiach svojho partnera. Možno mu vadia veci, ktoré si ani neuvedomujete alebo im neprikladáte takú dôležitosť ako on...
Máte nejaké spoločné záujmy, koníčka, navštevujete spolu priateľov, známych, chodíte spolu na prechádzky, do prírody, na bicykel, atď...
Kedy ste boli naposledy spolu niekde na káve, na spoločnej večeri, v kine, v divadle, alebo ste si prestreli doma slávnostne len pre Vás dvoch?
Skúste začať tam, kde ste kedysi prestali a robiť spolu veci, ktoré Vás robili šťastnými a obohacovali Vás. Lebo o vzťah sa treba starať, šťastie nie je samozrejmé... Ak ste na to dvaja, dokážete to...
A rovnako si môžete zrátať, čo by ste Vy a Vaša dcéra "získali" rozvodom...
Na začiatok si môžte trebárs spolu pozrieť film s Meryl Streepovou Druhá šanca...
http://www.kinema.sk/recenzia/36274/...pe-springs.htm
Alebo si objednajte nejaký welness víkend...

..ja s buchačom súhlasím....kde medzi manželmi chýba intimita, tam to po čase vychladne, či je to z tej alebo z tej strany.... nechápem, keď Ťa manžel ako chlap priťahuje, prečo to tak bolo...alebo pôrodom z Teba sa stala iba mama a manželka ??

Pokiaľ máte dohodu to skúsiť do leta, tak si nemyslím, že manžel je úplne rozhodnutý za rozvod...treba vytasiť všetky ženské zbrane a skúsiť napraviť to, čo sa pokazilo... buď vás toto spojí, alebo rozdelí navždy...ale každé manželstvo by malo dostať druhú šancu...držím veľmi päste !!!

Nikdy nie je neskoro, no treba na to dvoch. Nemusíš tu všetko napísať, no už si zrejme aj sama prišla na to, kde si robila chyby a ako ich napraviť.
Iste aj kde chybil partner, len daj pozor, aby si ho pri vzájomnom vysvetľovaní neponížila. Skry svoj strach, s humorom ide všetko ľahšie, čítaj Plzáka, má veľa dobrých rád a kníh.

Neviem ci som ten pravy toto riesit, mam len 44, ale kedze ste sa uz tak otvorene porozpravali, bolo by hadam nacim spytat sa muzicka, co ho doviedlo k pocitu tej prazdnoty a nie vymyslat a skusat kino, vecere, knizky, vylety a podobne srandicky. Zakazdym, ked nieco skusis a nevypali to dobre, bude to len kontraproduktivne. Stareho psa novym kuskom nenaucis,ani seba ani manzela. Tzn. bude sa treba snazit zmenit len to, co manzela doviedlo k prazdnote. Ak sa vsak bude snazit bojkotovat tvoje, nazvem to priblizovacie aktivity, je v tom druha zena a jeho prazdnota je len ucinna vyhovorka. Ak o vas vztah stoji, povie ti co ho skrie. AK mas konkurenciu, cim dlhsie bude jeho sedenie na dvoch stolickach trvat, tym viac bude jeho vztah k nej zovsednievat a chladnut. A zrazu sa moze stat, ze prevazi x rokov stravenych s tebou nad prazdnotou v ich vztahu.

Mozno pomoze docasne ( 2-3 mesiace ) odlucenie " od stola aj od lozka ".
Za ten cas nebudete sebou konfrontovani, nebudete mat toho druheho na ociach, kazdy moze porozmyslat co a ako, Mozno zisti, ze mu ten druhy chyba. Mozno Tvojmu chlapovi zaimponuje, ze si ochotna robit na zachranu manzelstva riskantne kroky. Mozno mu Tvoja odvaha pride sexi.

Je tu samozrejme riziko, ze sa uz k sebe nevratite, ale ak to nastane, tak by to zrejme nastalo aj tak.

Dcerke mozete vysvetlit, ze je to vas pokus na zachranu rodiny. Ma skoro 18, mala by to hadam pochopit.

skús knihu Gary Chapman - 5 jazykov lásky. Možno nájdeš odpoveď

vždy je šanca, aj na záchranu takéhoto rozbitého vzťahu ...... len dĺžka odcudzenia môže byť veľkým problémom....
dôležitý v tomto prípade je rozhovor, bez hádok, napádania, ale konštruktívne zistiť, prečo ste sa do tejto situácie dostali a prečo ste ani jeden nehľadali riešenie už skôr..... v každom partnerskom vzťahu, okrem absencie intímnosti je potrebný aj rozhovor ..... ako sa hovorí "nemému dieťaťu ani vlastná matka nerozumie"
ujasniť si svoje pocity a prezentovať ich druhej strane, rovnako sa zaujímať o jeho pocity a to, prečo sa rozhodol pre rozvod ...... neurobiť nič násilne, vždy prihliadať, či sa druhá strana chce toho zúčastniť ...... ak manžel nemá známosť, tak by sa to mohlo podariť ........

Reagujem neskôr. Osobne si myslím, že v tom bude iná žena. Takže musíš na to ísť diplomaticky. Urob zo seba atraktívnu sebavedomú ženu - vizáž, make up, postava. Skrátka vyrob jej konkurenciu. Potom skús s ním tráviť viac času niekde choďte von, nenásilne s ním obnov flirtovanie, on sa chytí sám. Keď dôjde na intímnosti nebráň sa, zveď ho a "prázdnota" bude fuč.

No, to je sila, takéto vyznanie sa partnerke, ktorá mu na svet priviedla niečo krásne, dcérku. Na ktorú majú byť rodičia hrdí, maturuje, pripravuje sa na vysokú školu. A za jej úsilie dostane od rodičov poriadny kopanec. Kopanec v takom jej zraniteľnom veku. Veď sa kedysi tešili jej šťastní rodičia, keď mala prísť na tento svet. Tu sa nie je čo báť, mať strach z rozvodu, tu treba zachraňovať celú rodinu.
Som toho názoru, že celý tento problém bude nutné riešiť spoločne aj s dcérkou, ale samozrejme teraz nie, keď má celý rad povinností - učenia. Som presvedčená, že tieto problémy ustojíte a všetko sa dá do poriadku, Vážte si jeden druhého, že ste, buďte tolerantí navzájom, obdarúvajte sa, preukazujte svoju vzájomnú rodinnú náklonnosť, že ste jedna rodina, zdravá, krásna, bez vážnych problémov. Veď, Vy dvaja máte byť na čo hrdí, máte doma maturantku, pomáhajte jej v tomto pre ňu napätom období, keď potrebuje od Vás podporu.
Ja si myslím, že od partnera je to nerozvážny postoj. Alebo je prepracovaný, alebo v jeho živote je niekto, čo ho priviedlo k takémuto priznaniu Alebo, skutočne Vás už nemá rád, teraz. Alebo z toho rýchlo vytriezvie. Ak žije v nádejí, že nájde niekoho lepšieho, koho bude mať rád a stojí mu za to rozbiť rodinu, tak to mu ťažko niekto vyvráti.
Ono rozviesť sa je ľahko, ale čo potom...., iba tak zahodiť za sebou prežité roky.
Prajem Vám, aby ste si problémy vyriešili a zachránili ste si rodinku. Šanca na záchranu manželstva ešte stále je.

určite by som manželstvo skúsila zachrániť, teraz keď "sa už oči otvorili" je potrebné hľadať spôsoby záchrany, neodporúčam o tom veľa hovoriť, tu pomôžu len skutky - žensky (nie vyzývavé oblečenie), využiť každú chvíľu, keď bude mať manžel ochotu niečo prijať, nehovoriť o kríze, hovoriť o tom, čo vás spájalo a čo vás možno ešte spája, a láska ide aj cez žalúdok, viac času tráviť s rodinou - ale nevnucovať sa! a nečakať zázrak

Aj ja som tu našla nádej...

http://www.zachranamanzelstva.com/

Modlitba za obnovenie manželstva

„Pane, vyslyš moju modlitbu, nakloň sluch k môjmu volaniu. Nebuď mlčanlivý k mojim slzavým nárekom; pozbieraj moje slzy do svojich nádob - či nie sú zapísané v tvojich účtoch? Ja som síce biedna a úbohá, no Pán sa stará o mňa. Ty si moja pomoc a môj osloboditeľ Bože môj, nemeškaj. O môj Bože.“ (Ž 39:13, 56:8, 40:17).

„Dokonca i môj priateľ, ktorému som dôverovala a ktorý jedával môj chlieb, zdvihol proti mne pätu. Lebo keby mi zlorečil môj nepriateľ, to by som ešte vedela zniesť; a keby sa nado mňa vyvyšoval ten, čo ma nenávidí, azda by som sa pred ním skryla. Ale ty, človeče, ty si predsa mne roveň, môj dobrý známy, ba dôverný priateľ. S tebou ma spájal veľmi nežný zväzok.“ (Ž 41:10, 55:13-15).

„Nech je už koniec zlobe hriešnikov. Posilni spravodlivého. V tom osídle, čo nastrojili, chytila sa im vlastná noha. Súď ich, Bože, nech padnú pre svoje zámery; vyžeň ich pre množstvo ich zločinov, veď teba, Pane, rozhorčili. Nech sa hanbia a červenajú všetci dovedna. Nech sú zavrátení a nech sa hanbia tí, čo mi chcú zle. Všetci moji nepriatelia nech sa zahanbia a nech sa zdesia náramne a zahanbení nech sa ihneď stratia. Pane, nech nie som zahanbená, veď vzývam teba; nech sa hanbia bezbožní a nech zmĺknu. V teba, Pane, som dúfala; vo svojej spravodlivosti ma vysloboď a zachráň.“ (Ž 7:15, 9:16, 5:10, 40:15, 6:10, 31:18, 71:1-2).

„Lebo proti tebe snuli zlo a vymýšľali úklady, ale nič nezmôžu. Veď moji nepriatelia dávajú sa na útek, pred tvojou tvárou slabnú a hynú. Ich meno si vyhladil navždy, naveky. Nepriatelia zhynuli, navždy umĺkli. Ešte chvíľku a už nebude hriešnika; budeš hľadať jeho miesto, a nenájdeš. Tichí však zdedia zem a budú žiť v šťastí a pokoji“. (Ž 21:12, 9:4, 9:6, 9:7,37:10-11).

„Lebo Ty, Pane, žehnáš spravodlivého, ako štítom. V pokoji sa ukladám a usínam, lebo len Ty, Pane, ma necháš odpočívať v bezpečí. Obetuj Bohu obetu chvály a vzývaj ma v čase súženia: ja ťa zachránim a ty mi úctu vzdáš.“ (Ž 5:12, 4:9, 50:14-15).

„Vzmužte sa a majte srdce statočné, vy všetci, čo dúfate v Pána. Spravuj svoj ľud a dvíhaj ho až naveky. Verím, že uvidím dobrodenia Pánove v krajine žijúcich. Očakávaj Pána a buď statočná; srdce maj silné a drž sa Pána“. (Ž 31:25, 28:9, 27:13-14).

„Bo manželom ti bude tvoj stvoriteľ Pán zástupov je jeho Meno. Veď ako opustenú ženu a duchom skleslú povolal ťa Pán. Nuž či môže byť zavrhnutá žena mladosti? - hovorí tvoj Boh.“ (Iz 54:5-6).