pridávam ešte jeden obrázok - posúvam

Koľko má psík rokov?

Miška predbehla si ma, tiež ma zaujíma koľko má ten psík rokov, či by si zvykol na nových majiteľov. A je krásny. Presne ten po akom so synom túžime už dávno, len ocino nechce povoliť.

Ja sa prihovorím, aby Vám ho schválil. Veď je taký rozkošný!

Simonka, ja mám doma presne takého psíka, je to skutočný poklad a práve sa čudujem nad tým, čo Petra napísala, že má na neho alergiu. Moja dcéra je ťažká alergička, astmatička a pani doktorka nám napriek tomu povolila psíka. Je to totiž rasa, ktorá nepúšťa chlpy. Ale ak Petra je presvedčená že so psíkom nemôže byť v jednej domácnosti nakoľko je od neho chorá sa žiaľ nedá nič robiť. Môžem vrele odporučiť túto rasu.

Elenka, Miška ďakujem za povzbudenie, určite mu to dám prečítať. Viete on má zvieratká tiež rád, len si myslí, že je to pre psíka trápenie v byte ( nemôže si vybehnúť von, celý deň byť sám zatvorený v byte.....). Už sme ho troška nalomili, ale to bolo v takej slabšej chvíli. A teraz keď mám ešte aj prácu doma, tak by psíkovi nič nechýbalo, stále by mal spoločnosť. Uvidíme či si to Petra nerozmyslí, z vlastnej skúsenosti viem aké je to ťažké keď sa musíš rozlúčiť s milovaným psíkom, a deti to znášajú obvzlášť ťažko.

To máš pravdu. Ale ja sa prihováram. Tak mu to len daj prečítať. Aj mne by sa taký havino veľmi páčil. Aspoň niekto by ma doma rešpektoval. Susedovci nad nami majú doma bradáča a ten sa vždy ku mne túli, oblizuje ma. Vidím na susede, že žiarli, ale čo mu to mám zakázať, veď keď má "chuť", no nie?

Jéééj, aj ja mám takého doma

Petra, viem, že alergia je hnus...sám ju mám, ale na prech, peľ... a vylúčtiť tieto veci nemôžem, preto by som ti odporučil skôr lepšiu liečbu...homeopatiu, akupunktúru... mne to zabralo, ale psa by som nedal preč. Sám mám doma fenku a aj keby s čo dialo preč ju nedám!

Simonka, daj tieto riadky prečítať aj manželovi. Ja už mám druhého westíka, lebo jeden nám umrel a môžem povedať, že je to temperamentná rasa psíka, ale na druhej strane je to asi najlenivejší tvor na svete. Býva v byte, vonku chodí kedy je to len možné, nemám pocit, že by bola nespokojná. Skús presvedčiť manžela, ja som svojho muža tiež musela presviedčať. Mal totiž strach z akéhokoľvek psíka. V začiatkoch nášho spolužitia mi nedovolil psíka pustiť ani do spálne, potom mohol spávať pri posteli a teraz si náš psík už chodí spávať k môjmu mužovi....

Psík má dva roky a na nových majiteľov by si určite zvykol, obzvlášť ak sú tam deti. Je pokojný a veľmi prítulný. Potrebuje len veľa lásky - keď prídem domov a nevším si ho, tak ide za mnou vrtí nielen chvostom ale celým telom ako divý, nosí mi svoju hračku a prihovára sa mi takými čudnými zvukmi - nie je to ani vrčanie ale čosi podobné, všetci sa na tom smejeme a vravíme, že máme hovoriaceho psa - a nedá mi pokoj kým sa mu neprihovorím a nepohladkám ho. To čo napísala mysimis je pravda, psík naozaj nepúšťa chlpy, aj preto sme si ho vybrali, lebo dcéra je tiež alergička a celý čas nemá žiadne problémy.

Vzhľadom k tomu, že psík má len 2 roky si určite zvykne na nových majiteľov, hlavne ak mu bude dopriete veľmi veľa lásky. Petra ako sa vlastne psík volá?

Volá sa Jorik.

Myslím, že tú lásku by sme mu vedeli poskytnúť. Máme papagája a manžel vraví , že je rozmaznaný, my ho totiž vôbec nezatvárame, klietku má len na to aby mal pocit, že aj on má svoj domček, takže si chodí po celom byte ( občas aj lieta:p ). Teraz je zatvorený už tretí deň, lebo meníme okná, maľujeme....proste je to tu hore nohami, a je z toho nešťastný. Už mu dohováram, nech ešte trošičku vydrží, ale nejako sa nám to vlečie. Normálne mi srdce bije ako zvon, len sa bojím, že manžel sa nedá obmäkčiť. Chlapci by určite súhlasili, hlavne ten mladší. Peťka počkaj do večera ozvem sa.

Súhlasím s Plavčíkom, ja aj moje deti sme alergici, o.i. aj na psa, a predsa sme sa nedokázali vzdať ani nevzdali našej jazvečíčky Lejdinky. Nevzdávaj sa hneď ako Ti lekár povie, že máš alergiu na psa. Skús sa poradiť s iným odborníkom. Nie vždy ( pri všetkej úcte k lekárom a ich vedomostiam) musí mať lekár pravdu-jedna alergologička zistila synovi alergiu na všetko možné, druhá mu určila len prach a roztoče. Skús homeopatiu, tak ako radí Plavčík a trošku podporiť imunitu.
Vzdať sa psíka sa teraz zdá jednoduché, ale za krátky čas budeš sklamaná a smutná aj ty, aj tvoje deti.

Tak ako to dopadlo? Simonka, manžel povolil? Petra, je to už definitívne, že ho dáte preč? Nedá sa to nejak vyriešiť? (napr. ako ti aj tu radili...) Ja chvalabohu alergiu nemám ale mám psíka a fakt si nedokážem predstaviť, žeby som sa ho vzdala..

Mám fakt zmiešané pocity. Naozaj to nie je ľahké, o to viac, že ten psík si získal moje srdce. Má skvelú povahu, dokáže ma rozosmiať. Bolo napr. úžasné s ním robiť závierky - skvele reaguje na monológ v daňovej oblasti ), keď som po nociach účtovala robil mi spoločnosť, ležal mi pri nohách a zohrieval ma. je samozrejmé, že nám bude chýbať, a jasné, že na také rozhodnutie musí mať človek vážny dôvod a dôkladne ho zvážil.

Hmmm, je to smutné...tak potom ti držím palce nech mu nájdeš nový domov u láskavých ľudí.

Preto hľadám na PORADE

Pridám svoj názor: dcére sme kúpili dobermana (teraz už má 7 rokov), lebo sa venovala kynologii. Alergiu na psa už v tej dobe mala hraničnú. Doberman je však rasa, ktorá si nezvykne na cudzieho človeka len tak ľahko a jeho naviazanosť na dcéru je veľmi veľká. Práve preto nás ani nenapadlo dať psa preč. Snažili sme sa maximálne zvýšiť hygienu a očistu tak psa, ako aj celého obydlia, vecí, ktoré prišli do styku so psom, rôzne pomôcky a tak, a priamy dcérin kontakt so psom sa obmedzil (žiadne mazlenie). Po opakovaných testoch doktorka nechcela veriť, že sa alergia nezhoršila. Ale každý prípad je iný, neviem celkom ako prežíva westík odlúčenie od svojich pánov, má už predsa 2 roky a nie je šteňa.
Držím palce, aby ste sa rozhodli správne, a ak ho budete musieť dať niekomu inému, prosím nestrácajte so svojim psom kontakt, aspoň aby ste mali prehľad, ako je o neho postarané.