Väčšinou je to o vzťahoch a o tom, aký chce byť nadriadený dôležitý... A v ešte viac prípadoch o tom, že my-podriadení sa bojíme niečo povedať z dôvodu obavy, že by nás prepustili.
Ja som na tom rovnako - pracovnú náplň som si mala napísať do pracovnej zmluvy sama, takže som tam obľúbenú poznámku "starých štruktúr" nedala. Lenže keď šéf zavelí, tak sa na nič nezmôžem.
Nedovolím si povedať, že to nie je v mojej náplni práce, pretože automaticky môžem očakávať, že mi nepredĺži pracovnú zmluvu, ktorú mám, žiaľ, uzavretú na dobu určitú, hoci ústne sme sa pred nástupom dohodli samozrejme inak.
A tak, hoci to v pracovnej zmluve nemám, robím "dievča pre všetko" - od upratovačky, sekretárky - osobnej asistentky, umývačky riadu cez účtovníčku, mzdárku všetko. A to je mi do plaču, že šéf očakáva, že budem mať vedomosti na úrovni daňového poradcu, právnika a čo ja viem, koho všetkého za mizerný plat...
Lenže čo narobím, keď v regióne je príležitostí na zamestnanie sa málo a mám pocit, že človek si aj tak nenavyberá.