V pracovnej zmluve môže byť aj niekoľko miest výkonu práce. Nie je to v rozpore so zákonom. Legislatívny text sa v SR spravidla vyjadruje jednotným číslom. V odbornej pracovnoprávnej literatúre je zhoda, že pracovné miesto môže byť dohodnuté nielen jedno ale aj niekoľko (to je aj oficiálny odborný názor Ministerstva práce a ak by sme išli aj do rozhodnutia súdov, našli by sme tam podobné závery - viď. nižšie). Dôležité je dodržanie pravidla určitosti právneho úkonu. Spravidla pri dvoch miestach výkonu práce ide o kombináciu sídla zamestnávateľa a bydliska zamestnanca. Potom je v pracovnej zmluve aj dohodnuté, kto určuje, kde sa práca vykonáva. Pokiaľ je v pracovnej zmluve dohodnutých niekoľko miest výkonu práce pre účely pracovných ciest môže byť pravidelným pracoviskom len jedno z nich. Ak je pravidelné pracovisko dojednané v pracovnej zmluve, zmluva môže byť menená len dohodou strán. Podľa mňa dojednané miesto výkonu práce Bratislava, Zvolen, Košice nie je v rozpore s § 43 ods. 1 ZP ale je otázne z hľadiska obchádzania zákona. Prečo práve tieto tri miesta výkonu práce, neobchádzajú sa nejaké pravidlá pracovných ciest?
Záver, že je tam miesto a nie miesta je čisto gramatický výklad, ktorý neberie do úvahy legislatívnu techniku. Tento môj názor som mal aj predtým, než som sa oboznámil s uvedeným rozhodnutím, ktoré má úplne rovnaké závery-
Tu je rozhodnutie súdu: Je to judikát (teda NS SR povýšil tohto rozhodnutie na právne významné rozhodnutie - ide už o staršie rozhodnutie ale text zákonov sa až tak nemenil) :
Č. 10/1971
Zošit č. 1, str. 34
6 Cz 30/70
Súd: V pracovnej zmluve možno dohodnúť viac než jedno miesto výkonu práce, z hľadiska nároku na náhradu pri pracovných cestách ... je však nutné za pravidelné pracovisko považovať vždy len jedno miesto výkonu práce.
Súd: "V pracovnej zmluve boli so žalobkyňou dohodnuté dve miesta výkonu práce. Výklad okresného súdu, ktorý zo znenia § 29 Zák. práce /pozn. dnes § 43 ZP/ vyvodzuje, že v pracovnej zmluve nemožno dohodnúť viac ako jedno miesto výkonu práce, nemožno považovať za správny. Takýto výklad je totiž v rozpore s bežnou legislatívnou praxou, ktorá používa jednotné číslo zavše i v takých prípadoch, kde prichádza do úvahy možnosť plurality osôb alebo predmetov uvádzaných v jednotnom čísle."