Po vysporiadaní BSM mi prišlo uznesenie, v ktorom súd takto rozhodol:
I . Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
II. Žalobkyňa je povinná zaplatiť Okresnému súdu náhradu trov konania štátu v rozsahu 50%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť Okresnému súdu náhradu trov konania štátu v rozsahu 50%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením.

Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania štátu vzal do úvahy i ustanovenie § 257 Civilného sporového poriadku, ktoré súdu umožňuje výnimočne nepriznať náhradu trov konania, ak existujú dôvody osobitného zreteľa. V prejednávanej veci bola žalobkyňa uznesením oslobodená od súdnych poplatkov v celom rozsahu, no s prihliadnutím na výšku vzniknutých trov štátu (24 €), súd dospel k záveru, že v tomto konkrétnom prípade nie je oslobodená od súdnych poplatkov dôvodom hodných osobitného zreteľa, ktorý by odôvodňoval výnimočný postup súdu spočívajúci v nepriznaní náhrady trov konania štátu.

Potom prišlo ďalšie uznesenie, v ktorom žalovanému súd ukladá povinnosť zaplatiť súdny poplatok za vysporiadanie BSM v sume 3% z celkovej hodnoty BSM.
Žalobkyňa zaplatila štátu trovy v sume 24 €, ktoré vznikli za vyžiadanie správy o bankových účtoch.
Asi rok pred týmto uznesením, žalovaný vyplatil žalobkyni vyrovnanie BSM.
Aké sú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré nie sú v rozpore s dobrými mravmi aby žalobkyňu súd oslobodil od náhrady trov konania štátu ???

Ďakujem