U listiny je potrebné skúmať predovšetkým jej pravosť, t.j. či bola vydaná, alebo spísaná tým, kto je na nej uvedený ako autor alebo pôvodca a jej neporušenosť, t.j. či je v pôvodnom stave.
Pre spôsobilosť listiny byť dôkazným prostriedkom nie je rozhodujúce, či ide o originál listiny (prvopis, pôvodné znenie) alebo o odpis či fotokópiu (fotograficky zhotovenú kópiu) alebo iným spôsobom zhotovenú kópiu. Aj fotokópia listiny je totiž spôsobilá byť vykonaná ako dôkaz zákonom predpokladaným spôsobom. Trestný poriadok v žiadnom svojom ustanovení neukladá súdu povinnosť vykonávať dôkaz iba originálom listiny. Dôkaz vykonaný fotokópiou listiny hodnotí súd ako každý iný dôkaz podľa zásady upravenej v § 2 ods. 12 Trestného poriadku. Od spôsobilosti listiny byť dôkazným prostriedkom treba odlišovať spôsob vykonania dôkazu listinou súdom a posudzovanie pravosti a pravdivosti listiny. Pri vykonaní dôkazu listinou na pojednávaní súd postupuje tak, že listinu alebo jej časť prečíta, alebo oznámi jej obsah.
§2, odst. 12
Orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Akého dokladu?