Podľa mňa je nadobúdacia cena 230 tis. Z tejto sumy by som robil odpisy. Kurzové rozdiely - JU - nie.

Práve toto ma pomýlilo. Ja si myslím =200 tis. Len náhodou bol IM splatený v príslušnom roku. Ja som ho hneď zaradil, a nemôžem vedieť koľko v konečnom dôsledku zaplatím. Keby to bolo cez rok?? Potom by som čo odpisoval? KR sú mi jasné. Dík za reakciu.

Podľa mňa 200 tis., pretože podľa postupov účtovania v JÚ v § 11 sa hovorí o obstaravacej cene "Podrobnosti o postupoch účtovania pri oceňovaní dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku

(1) Súčasťou obstarávacej ceny dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku sú najmä náklady na .......

v nadväznosti na zákon o účtovníctve v

§ 26

(1) Z jednotlivých zložiek majetku a záväzkov sa oceňuje

a) obstarávacou cenou1. hmotný majetok s výnimkou hmotného majetku vytvoreného vlastnou činnosťou,
..........

Ja by som ho odpisovala zo sumy 200 tis. , jednotlivé platby by vstupovali do základu dane a vzniknuté kurz.rozdiely by som vyrovnala len v knihe závazkov.

Nuž .... myslím, že by som ponechal nadobúdaciu cenu vo výške 230 tis a z nej by som odpisoval.

Práve pre túto dilemu som dal otázku, ktorá vyzerá byť jednoduchá.
Skúsim to rozvinúť:

zákon o účtovnníctve
§ 24

(1) Účtovná jednotka je povinná oceňovať majetok a záväzky ku dňu ocenenia, a to

a) ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu spôsobmi podľa § 25,
b) ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, spôsobom podľa § 27,
c) k inému dňu v priebehu účtovného obdobia spôsobom podľa § 27, ak sa to vyžaduje podľa osobitného predpisu.33)

§ 25

(1) Z jednotlivých zložiek majetku a záväzkov sa oceňuje

a) obstarávacou cenou
1. hmotný majetok s výnimkou hmotného majetku vytvoreného vlastnou činnosťou,
2. zásoby s výnimkou zásob vytvorených vlastnou činnosťou,
3. podiely na základnom imaní obchodných spoločností, cenné papiere a deriváty,
4. pohľadávky pri odplatnom nadobudnutí alebo pohľadávky nadobudnuté vkladom35) do základného imania,
5. nehmotný majetok s výnimkou nehmotného majetku vytvoreného vlastnou činnosťou,
6. záväzky pri ich prevzatí,

Na účely zákona sa považuje:
a) obstarávacou cenou cena, za ktorú sa majetok obstaral, a náklady súvisiace s jeho obstaraním,

A tu je jeden zaujmavý odsek v tomto §:
(2) Účtovná jednotka ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, zohľadňuje predpokladané riziká a straty, ktoré sa týkajú majetku a záväzkov a ktoré sú známe ku dňu zostavenia účtovnej závierky. Zníženie hodnoty sa musí zohľadniť vždy, bez ohľadu na to, či výsledkom hospodárenia za účtovné obdobie je zisk alebo strata.

Neviem, či na základe uvedeného odseku by som mohol odpisovať 230 tis. Pretože inokedy môže nastať situácia, ako som uviedol, uhradenie počas dvoch rokov a potom by aká cena vstupovala do odpisov.

Môj názor je: obstarávacia cena 200 000,-. Kurzový rozdiel zlikvidovať len v knihe záväzkov. Ale na sumu 200 000,- sa mi zdá veľký 30000 tis. KR. Nebude v tom aj nejaký úrok, ktorý by mohol ísť do prev. réžie?

Toto je príklad so zaokrúhlenými číslami na sprehľadnenie. V skutočnosti sú iné čísla, ale efekt rovnaký .Ďakujem za názor. Pridajú sa ďaľší?

Aha, no nevadí, ale aj tak nech zvažujem akokoľvek aj ta mi vychádza tých 200 000,-. A síce obstarám na nejakú zmluvu kde mám tých 200 tis. a kedˇchcem používať a odpisovať musím zaradiť do používania a vtedy ešte neviem aká bude výsledná cena po jednotlivých splátkach, idem môžno na to lopatisticky, ale tak mi to vychádza.

Aj mne, ale našiel som ten § 25 ods 2 tak ako som ho uviedol v príspevku 7.

Ale obstarávacia cena je len 200 tis. A ods. 2 sa podľa mňa týka skôr zásob tovaru. Napr.tovar, ktorý sa dlhšie nepredá za pôvodnú cenu a všeobecne je známe, že cena týchto výrobkov klesá tak je ÚJ povinná preceniť a upraviť tak zásoby smerom dole.

Nielen zásob. Spomínaný odsek sa týka aj iného majetku a zníženie hodnoty, predpokladané riziká a straty sa premietajú formou rezerv, opravných položiek a odpisov.

No neviem, možno napíšem blbosť, ste tu všetci poraďáci super účtovníci, ale nie je to tak, že v JU sa účtuje, keď prebehne platba, teda ak IM bol nakúpený na tri splátky a zaradený do používania v tom roku, nemali by sa vlastne k 31.12.2006 spočítať všetky uhradené sumy príslušným prepočtom podľa jednotlivých kurzov a to je potom obstarávacia cena?

Nie je to tak.

O dlhodobom majetku sa účtuje:
- v knihe dlhodobého majetku
a
- v peňažnom denníku.

Účtovanie v týchto účtovných knihách spolu nijako nesúvisí a zaradenie a odpisovanie sa neviaže na úhradu majetku.

Akosi mi nejde do hlavy, že ti vyšla taká veľká kurzová strata, keď v od 1.1.06 do 31.12.06 kleslo euro o 3,-- Sk. Ta mi vychádza, že by si mal mať zisk. Možno uvažujem chybne, alebo si vystihol pri úhrade splátok vyššie kurzy. Mne pri záväzkoch v min.roku vychádzali väčšinou zisky. Straty u pohľávok a finančnom majetku.

Je pravda, že v JU sa účtuje na základe pohybu peňazí, ale tak ako vo všetkom aj tu existujú určité výnimky. Účtovanie IM je jednou z nich. Do PD sa IM dostáva vo forme odpisov na konci roka. Teoreticky môže byť "splácaný" aj 5 rokov, ale v skutočnosti už bude odpísaný napr. za 4 roky. Nie je podstatné ako prebehnú platby. Píšem tu o IM obstaraným na základe FA, nie leasingu.

V prípade finančného prenájmu vzniká rovnaký problém.

V príspevku 9 som písal, že je to príklad. (podľa skutočnosti s inými číslami)

Ja by som ešte poznámku k tejto vete. V peňažnom denníku sa účtuje na základe pohybu peňazí. V pomocných evidenciách, ktorými sú pokladničná kniha a kniha bankových výpisov sa účtuje o pohybe peňazí ... ale v ostatných knihách nie a máme aj:
- knihu záväzkov,
- knihu pohľadávok,
- knihu zásob,
- knihu dlhodobého majetku atď.
Peňažný denník nie je jedinou účtovnou knihou a preto účtovný zápis v jednoduchom účtovníctve, ktorý nie je spojený s pohybom peňazí nie je ojedinelý a výnimočný. Len si nemožno jednoduché účtovníctvo stotožňovať s peňažným denníkom.

Je mi to jasné, len som reagoval na účtovanie v JU, tak mi to tam zostalo.