Asi to záleží od SW na sklade a od ľudí. Asi obidva sôsoby vyžadujú dosledne zadávať v časovom slede píjemky a výdajky (a najmä ich poto neprepisovať!).
Vo výrobnom podniku sa často používa vopred stanovená cena obstarania (kalkulovaná). Odchýlka od tejto ceny sa účtuje na analytickom účte k účtu skladu a do nákladov sa rozpúšťa určeným spôsobom v závislosti od spotreby.
Výhoda je vtedy ak sa spotrebou materiálu zaťažuje výrobné stredisko v kalkulovanej cene (výroba nevie ovplyvniť za čo sa nakúpi)
Zúčtovanie odchýlky do nákladov zaťažuje nákup. Ak nakúpia lacnejšie, majú lepší HV.

a ta kalkulovana cena je nejaky priemer za posledne obdobie, alebo sa prihliada aj na mozne zvysenie cien? Je na podniku ako zvokli tie kalkulovane ceny alebo sa zakladaju na nejakych konkretnych a danych prepoctoch...

Postupy to nazývajú "vopred stanovená cena obstarania". Je to vlastne cena za ktorú predpokladáš, že budeš obstarávať materiál, vrátane nákladov súvisiacich s obstaraním.
Je to samozrejme odhad vedenia účtovnej jednotky, za ktorý je vedenie zodpovedné. Ak by bol odhad tak zlý, že by to významne skresľovalo účtovnú závierku, musí sa zmeniť.

a moze sa ten odhad menit aj pocas kalendarneho roku?
On by mal byt rovnaky pocas cely kal. rok, nie?

Vopred stanovená cena by sa mala meniť v termínoch, ktoré si stanovíš v internom predpise. My sme menili vždy od 1. dňa štvrťroka. Záleží na tom, ako sa menia ceny. V tomto prípade dodržuješ predpis, že celý rok používaš rovnakú metódu ocenenia. Iba sadzby sú iné.
Rozumné je zvážiť použitie FIFO v prípade, ak nakupuješ zo zahraničia a dá sa predpokladať, že ceny pôjdu dolu. Tak dostaneš do nákladov vyššie nákupné ceny skôr.