Pripájam aj ja niečo o vode, mňa tento článok celkom zaujal
Spotreba balenej vody na Slovensku stále stúpa, hoci až 86 percent
ľudí má doma kvalitnú pitnú vodu z vodovodu. Tá je nielen 100-násobne
lacnejšia, ale ako ukázal malý test, ktorý sme urobili v redakcii,
chuťové rozdiely medzi balenými vodami a tou z kohútika sú takmer
zanedbateľné. Prečo sme teda ochotní kupovať vodu v plaste, ktorá sa
najprv varí na slnku, potom putuje kilometre na korbe kamiónov, stojí
mesiace v sklade a nakoniec tých deväť litrov musíme vyniesť až do
bytu? Prečo si nepustíme radšej čerstvú vodu z kohútika? Kde sa končí
zdravý rozum a začína sa vplyv marketingu?
Bolo sparné leto. Môj švajčiarsky priateľ Sascha Buchbinder postavil
na stôl karafu, ktorú naplnil vodou z vodovodu. Keď som sa ho opýtal,
či nemá "normálnu minerálku s bublinkami", lebo nie som zvyknutý piť
vodu z vodovodu a nechutí mi, vytiahol z chladničky plastovú fľašu a s
úsmevom povedal: "Vieš, podľa čoho hneď rozoznám ľudí z bývalého
východného bloku? Podľa toho, že všetci si pýtajú sýtenú vodu v
plastovej fľaši."
Mal pravdu. Zatiaľ čo na Západe sa ľudia vracajú k vode z kohútika, v
krajinách strednej a východnej Európy spotreba balenej vody v
posledných rokoch stúpa. Podľa spoločnosti Canadean, ktorá sa zaoberá
prieskumom trhu v oblasti nápojov, od roku 2001 predaj balenej vody v
tomto regióne vzrástol o 70,8 percenta. Výnimkou nie je ani Slovensko.
Za uplynulý rok sa u nás vypilo takmer 396 miliónov litrov balenej
vody, čo bolo približne o 14 % viac ako v roku 2006. Takže každý z
nás vlani vypil vyše 70 litrov tejto vody.
Bublinky
Slovensko je na minerálky bohaté. V minulosti bola za dobrú vodu
považovaná tá, ktorá mala čo naviac bubliniek a minerálov. Dnes sa
chute menia, aj keď len pomaly. "Z hľadiska mineralizácie viedli aj v
minulom roku minerálne vody a sýtené vody. Postupne však rastie podiel
pramenitých, stolových a dojčenských vôd, zvyšuje sa aj spotreba jemne
sýtených a nesýtených vôd," hovorí Lucia Tomišová, výkonná riaditeľka
Asociácie výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd na
Slovensku.
No ak má niekto rád vodu s bublinkami, nemusí vláčiť domov celé balíky
vody, stačí si kúpiť sifón. Z našich obchodov sa síce takmer vytratil,
ale v zahraničných obchodoch s elektronikou a domácimi spotrebičmi ho
majú bežne.
Zázrak marketingu
To, že sa výrobcom podarilo presvedčiť zákazníkov, aby si kupovali
vodu balenú, ktorá je aj 500-násobne drahšia ako pitná voda z
kohútika, možno považovať za jeden zo zázrakov marketingu. Liter vody
z vodovodu totiž stojí približne tri haliere, priemerná cena balenej
vody je okolo 15 korún (0,50 eura). Napriek tomu spotrebitelia
uverili, že balená voda je to pravé. Vplyv na to, kde aká značka
momentálne letí, majú aj celebrity. Na americkom trhu je vďaka nim
momentálne "in" Fiji, artézska voda z ostrova Fidži. Pije ju totiž
speváčka Rihanna aj Zúfalé manželky.
Pri presviedčaní o prednostiach balenej vody najčastejšie zaznievajú
nasledujúce tri argumenty: je zdravotne neškodná, má praktické balenie
a ľudom oveľa viac chutí. Každý z nich sa však dá veľmi ľahko
vyvrátiť.
Zatiaľ čo na Západe sa ľudia vracajú k vode z kohútika, v krajinách
strednej a východnej Európy spotreba balenej vody v posledných rokoch
stúpa.
Naozaj viac chutí?
Viacero "slepých testov" ukázalo, že svoju obľúbenú značku, ak nie je
označená, podľa chuti takmer nikto nespozná.
A aj keď sa na obale často vyníma pohorie, ľadovec alebo prameň,
nemusí to znamenať, že voda bude rovnako panensky aj chutiť. V teste,
ktorý robila americká televízia ABC, známa voda značky Evian úplne
prepadla a obyčajná voda z vodovodu síce nezvíťazila, ale prešla
testom viac než so cťou.
Zdravotne neškodná?
Pochybovať sa dá aj o argumente, že je zdravotne neškodná, lebo v
nejednom prípade si zákazník prinesie domov z obchodu niečo horšie ako
to, čo mu doma tečie z vodovodu. Ako príklad možno spomenúť trebárs
vodu značky Dasani, ktorej názov vybrali sami konzumenti na základe
charakteristiky, že má "znieť upokojujúco a má asociovať čistotu".
Firma Coca-Cola ju z Európy stiahla, pretože sa zistilo, že Dasani je
obyčajná povrchová voda z londýnskeho predmestia Sidcup a obsahuje
bróm a karcinogénne prvky.
Navyše, podľa magazínu Science News sa môžu z plastových fliaš s
vodou uvoľňovať chemikálie podobné estrogénu. Aj preto mnohí ľudia
zostávajú verní skleneným fľašiam. Tie by však slovenský spotrebiteľ,
až na jednu výnimku, v našich obchodoch darmo hľadal. Výrobcovia už
pred viac ako desaťročím ustúpili aj od predaja sýtených nápojov vo
viacnásobne použiteľných PET fľašiach.
Teplo a slnko najmä pri neperlivých vodách podnecujú tvorbu a množenie
baktérií, ktoré môžu vyvolať črevné problémy. Z niektorých mäkších a
lacnejších fliaš sa pod vplyvom slnečných lúčov môže do vody uvoľňovať
malé množstvo ftalátov. Bohužiaľ, keď si vodu kupujeme, nikdy nevieme,
po akom balení sme práve siahli a či sa voda niekde na otvorenom
priestranstve "nepražila" celé týždne.
Praktické balenie?
V neprospech balených vôd hovorí aj ekologická stopa, ktorú za sebou
zanechávajú. Výroba PET fliaš je náročná na vodu, energiu aj ropu.
Kamióny, ktoré zabalenú vodu prevážajú často na veľké vzdialenosti,
spotrebujú ďalšiu naftu a produkujú výfukové plyny. Z použitých PET
fliaš sa napokon podarí recyklovať iba malú časť, s tou väčšou sa
príroda trápi stovky rokov.
No ale kto bude napriek tomu všetkému piť vodu z vodovodu, keď to
momentálne nie je in?
Voda z vodovodu
Voda z kohútika je k životnému prostrediu oveľa šetrnejšia, a najmä je
oveľa lacnejšia než voda balená. Vodárenské spoločnosti jej kvalitu
pravidelne vyhodnocujú a podľa nedávnej správy pre Európsku úniu boli
výsledky na Slovensku veľmi dobré "Mikrobiologické a
fyzikálno-chemické ukazovatele kvality vody spĺňalo 97 až 99,5
percenta odobratých vzoriek," hovorí Karol Munka z Výskumného ústavu
vodného hospodárstva, ktorý sa venuje skúmaniu kvality a technológie
vôd.
Problémy s kvalitou z miestnych zdrojov majú iba okresy Lučenec a
Veľký Krtíš na juhu Banskobystrického kraja a niekoľko
východoslovenských okresov. I tam sa však prostredníctvom vodovodov
privádza kvalitná voda zo zásobníkov.
Ľudia často namietajú, že zdroj vody môže byť v poriadku, ale to, čo
tečie z kohútika, nie je pitné. Olovené potrubia už u nás nie sú
žiadne a tých ostatných sa báť netreba, pretože, ako vysvetľuje Munka:
"Ak je voda stabilizovaná, teda vo vápenato-uhličitanovej rovnováhe,
dochádza k vytvoreniu ochrannej vrstvy, tzv. inkrustu, ktorý je dobre
priľnutý k povrchu a potrubie chráni. Potom nie je problém dopravovať
vodu aj na veľké vzdialenosti. Napríklad najdlhší vodovod na Slovensku
z úpravne vody v Stakčíne až do Košíc meria 130 kilometrov."
Chlór, ktorým sa pitná voda u nás upravuje, sa v nej nachádza iba v
nepatrnom a úplne neškodnom množstve. Ak niekomu prekáža jeho chuť,
stačí nechať vodu chvíľu odstáť alebo použiť filtre.
Prednosťou vody z kohútika oproti mnohým baleným vodám je aj to, že
nie je tak silno mineralizovaná a vďaka tomu menej zaťažuje obličky.
Aj keď denne by sme mali vypiť okolo dvoch litrov vody, v prípade
minerálok by to nemalo byť viac ako pol litra.
K propagácii pitia vody z kohútika by mali oveľa aktívnejšie
pristupovať aj samotné vodárenské spoločnosti. Príkladom by mohla byť
Trenčianska vodohospodárska spoločnosť, ktorá už druhý rok organizuje
podujatie pod názvom Daj si vodu z vodovodu. Prostredníctvom tejto
akcie chcú podporiť myšlienku konzumácie obyčajnej vody z vodovodu
najmä u detí, ktoré dávajú prednosť sýteným a sladeným nápojom.
Pokusný test
Malý test, ako ľudia poznajú jednotlivé typy neperlivých vôd a ako
hodnotia ich chuť, urobil aj Žurnál. Ochutnávky "naslepo" sa
zúčastnilo 25 ľudí, ktorí mali oznámkovať deväť rôznych vôd, najlepšia
známka bola 1 a najhoršia 9. Boli medzi nimi minerálky, pramenité a
dojčenské vody, ako aj voda z vodovodu.
Testujúci dokázali vo väčšej miere identifikovať iba dve značky:
Magnesiu a Bonaqu spoznali tí, ktorí ju pravidelne pijú. Ostatné vody
sa im javili ako veľmi podobné.
Ako najlepšia napokon z testu vyšla Bonaqua s výsledkom 4,36 bodu, na
druhom mieste sa umiestnila Magnesia (4,44) a tretia bola voda z
vodovodu (4,76). Najhoršie dopadla francúzska voda Evian (5,72).
Relatívne malé bodové rozdiely medzi jednotlivými vodami naznačujú, že
všetky chutia takmer rovnako a pre priemerného konzumenta sú len veľmi
ťažko identifikovateľné. Test znova potvrdil, že voda z vodovodu v
konkurencii balených vôd obstojí.
Poradie testovaných vôd
1. Bonaqua 4.36
2. Magnesia 4.44
3. Vodovod 4.76
4. Rajec 4.92
5. Radenska 4.96
6. Korytnica 5.16
7. Mitická 5.2
8. Lucka 5.2
9. Evian 5.72
Voda ako luxusný tovar
Aj pri predaji vody platí, že imidž je nadovšetko a vďaka tomu je
dnes v móde pitie takzvaných ultraprémiových vôd -- teda tých
najčistejších z najčistejších, pochádzajúcich z najodľahlejších kútov
sveta a podľa možnosti z artézskeho prameňa. Každá táto voda má
vlastný príbeh. Dobre znie, ak sa povie, že má 10-tisíc rokov a
objavili ju iba nedávno v nedotknutom lone prírody. Fľaše, v ktorých
sa predáva, pripomínajú skôr flakóny luxusných parfumov než minerálku.
Luxusné balenie však dostávajú aj staré známe vody. Príkladom je
Evian, pre ktorú navrhol nové balenie známy francúzsky návrhár Jean
Paul Gaultier. Evian vo fľaši sofistikovaného tvaru dostať aj vo
vybraných pražských reštauráciách za maličkosť -- 500 Kč. Svoju cieľovú
skupinu si napriek cene určite nájde. Smotánka túži po vode s imidžom,
veď za 42-cl fľaštičku vody Volcanic z Nového Zélandu je ochotná
zaplatiť aj 23 eur.
Že značka je všetko, dokázala aj dvojica komikov Penn a Teller vo
svojej dokumentárnej relácii Bullshit! V jednej časti si vystrelili z
návštevníkov nóbl reštaurácie v Kalifornii. Do všetkých fliaš od
luxusných značiek nabrali vodu zo záhradnej hadice, a potom ju
podávali zákazníkom. Tí sa tvárili, že si vychutnávajú "jedinečnú
chuť", cítia vo vode minerály a podobne. Keď im čašník napokon
povedal, že všetky vody boli z vodovodu, tvárili sa veľmi prekvapene.
Bývalý londýnsky starosta Ken Livingstone minulý rok odštartoval
kampaň za vodu z vodovodu a jeho výzva sa stretla s veľmi pozitívnym
ohlasom. Až takým, že spotreba balenej vody vo Veľkej Británii klesla
natoľko, že jej najväčší producenti si najali externú PR firmu, ktorá
má propagovať predaj balenej vody.
V susednom Česku skupina nadšencov odštartovala kampaň, v ktorej
žiadajú, aby si v reštauráciách mohli vypýtať vodu z vodovodu, tak
ako je to úplne bežné v južných krajinách.
Najchutnejšie vody sveta
Zaujímavé výsledky priniesol tzv. slepý test časopisu Decanter.
Špičkoví sommeliéri, skúsení znalci a degustátori vín hodnotili
chuťové a senzorické vlastnosti 24 vzoriek rôznych značiek vôd -- od
najdrahších ultraprémiových až po najlacnejšiu priamo z vodovodu
(londýnska voda sa čerpá z Temže). Cenový rozdiel medzi najlacnejšou a
najdrahšou vodou bol viac ako 555-násobný.