Podľa mňa zamestnancom škodíte

ZÁKON

cestovných náhradách
283/2002 Z.z.
Náhrady pri pracovnej ceste
§ 3


(1) Zamestnávateľ vysielajúci zamestnanca na pracovnú cestu písomne určí miesto jej nástupu, miesto výkonu práce, čas trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia pracovnej cesty; môže určiť aj ďalšie podmienky pracovnej cesty. Zamestnávateľ je pritom povinný prihliadať na oprávnené záujmy zamestnanca.

(2) Zamestnávateľ môže zamestnancom, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, určiť podmienky pracovnej cesty podľa odseku 1 jedným rozhodnutím

a) pre viacerých zamestnancov,
b) na viacero pracovných ciest zamestnanca.
§ 4


(1) Zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu patrí

a) náhrada preukázaných cestovných výdavkov,
b) náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie,
c) stravné,
d) náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov,
e) náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cesty na návštevu jeho rodiny do miesta pobytu 3) alebo medzi zamestnávateľom a zamestnancom vopred dohodnutého miesta pobytu rodiny na území Slovenskej republiky, ak podľa určených podmienok pracovná cesta trvá viac ako sedem po sebe nasledujúcich kalendárnych dní, a to každý týždeň, ak nie je v kolektívnej zmluve, prípadne v pracovnej zmluve alebo v inej písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá táto náhrada za dlhší čas, najdlhšie však za jeden mesiac.

(2) Preukazovanie výdavkov podľa odseku 1 sa nevzťahuje na prípady, ak zamestnávateľ uzná výdavky zamestnancovi iným spôsobom ustanoveným týmto zákonom.

Vy vlastne to riešite SL a pritom zamestnanec si musí aj doplácať a na to, na čo má zo zákona nárok bez akého koľvek poplatku resp. doplácania . To nie je správne riešenie .

Mala som na mysli: náhradu stravného v sume 89,- Sk vyplatené na základe vyplneného tlačiva zamestnancom: Vyúčtovanie cestovných výdavkov.

Áno, zamestnanec má v takom prípade nárok na stravné podľa zákona o cestovných náhradách a tiež podľa časových pásiem 89, 135 alebo 208 Sk. V takom dni nemá nárok na stravný lístok.

V našej firme je asi rovnaká situácia. Zamestnancovi, ktorý ide pracovať na stavbu a prespáva tam, nechce šéf podpísať "cesťák", v ktorom má tento zamestnanec v kolonke stravné sumu 208,- Sk /podľa mňa je táto suma správna/. Šéf má na to pádny argument, nad ktorým mne zostáva rozum stáť, že vraj nepracuje celých 18 alebo 24 hodín, takže na toto stravné nárok nemá. Takže vidíte, že naši zamestnávatelia si vysvetľujú zákony po svojom.

No lenže neviem , ak by sa zamestnci chytili rozumu a poslali sťažnosť na NIP ...tak neviem čo by potom na to šéf....

Tak pravdepodobne po tejto sťažnosti by začali dostávať mzdu vo výške 43,70 Sk na hodinu. Takto sa teraz, už druhý mesiac, platí zamestnancovi, ktorý počas PN porušil liečebný režim A povedzte, kto by dokázal zamestnávateľovi, že sa tomu zamestnancovi mstí za niečo, čo sa jemu nepáčilo?

Šéfkovi treba vysvetliť, že síce nepracujú 18 alebo 24 hodín ale sú mimo miesta práce (18 alebo 24 hodín), ktoré majú uvedené v prac.zmluve a za to majú nárok na tzv.diéty! Takýto zamestnanci mu na budúce môžu odmietnuť ísť na prac.cestu a divím sa že uňho ešte robia a že sa nebúria.

Dobrý deň,
mám podobný problém ako uvádzate "stravný lístok alebo náhrada". Vidím tu ale jeden odlišný fakt, že naši zamestnanci pracujú vkuse v jednom mesiaci aj 25 dní mimo svojho bydliska cca 350 km. Neviem ako to mám riešiť ak v zmluve má pracovisko konkrétne udané . Má narok na vyučtovanie cestovného príkazu alebo teda ako sa to rieši?
Ďakujem

Ak má v prac.zmluve miesto výkonu práce napr.Bratislava a pracuje stále mimo BA tak je to prac.cesta a má nárok na diéty. Nezáleží kde ZC býva ale čo má napísané v prac.zmluve - miesto výkonu práce.

Zamestnanen má udane napr. Bratislava a tam aj pracuje, ale bydlisko má Poprad

Nie je podstatné, kde má bydlisko - ale podstatné je miesto výkonu práce. Ak má miesto výkonu práce Bratislava a tam pracuje, nárok na "diéty" nemá.

Vidím v tom možnosť špekulácie. Takže, ak sa udá v zmluve, že vykonáva prácu v mieste sídla firmy, tak potom má nárok na diéty?

A čo v tom prípade, keď má zamestnávateľ viacero stavieb, takže v zmluve má napísané miesto výkonu práce: stavby firmy. Môže sa miesto výkonu práce definovať len takto, alebo sa musí defínovať bližšie.

Prečo špekulácia. Ak sa udá v zmluve miesto výkonu práce sídlo firmy potom všetké stavby, ktoré sú mimo sídla firmy sa považujú ako za pracovnú cestu a tu si pracovník vystaví cestovńý príkaz, kde mu pravdaže patrí aj stravne pri pracovnej ceste podľa zákona o cestovných náhradach. Ak pracovník dochádza za prácov napr. z Popradu do Bratislavy. Tak túto cestu si hradí sám.

Podľa mňa miesto výkonu práce musí byť konkrétne miesto, ak sa mýlim opravte ma. Pretože, ak máte uvedené stavby firmy potom nevyplácate pracovníkom diety, však?

Prečo si hradí sám cestu z Popradu do Bratislavy? A môže si diéty účtovať každý mesiac za cca 25 dní?
Ak pracuje vo firme už pol roka a neposkytovali sme mu diéty, môžeme mu ich vyplatiť spätne?

Ďakujem za odpoveď

§220 ZP znie: V priamej súvislosti s plnením pracovných úloh sú úkony potrebné na výkon práce a úkony počas práce zvyčajné alebo potrebné pred začiatkom práce alebo po je skončení. Takýmito úkonmi nie je cesta do zamestnania a späť, stravovanie, ošetrenie alebo vyšetrenie v zdravotníckom zariadení, ani cesta na ne a späť... - preto mu nemôžeš hradiť cesto z bydliska do zamestnania. Niekedy bolo v ZP, že zamestnávateľ môže prispievať zamestnancom na cestovné ale bolo tam obmedzenie, myslím že výška mzdy nemohla presiahnúť 7000,- Sk ale neviem ako to je to v novom ZP.Neposkytovali ste ani diety ani strávne lístky?

Neposkytovali sme ani diéty ani stravné. Ako môžeme napraviť?

Učenec, najprv si treba preštudovať zákony, lebo neznalosť zákona ťa neospravedlňuje. Čiže opakujem už niekoľko krát zodpovedané - keď majú
ZC-i v prac.zmluve miesto výkonu práce BA a pracujú aj v BA neni to prac.cesta a nemajú nárok na diéty iba na stravné poukážky. Ale ak budú pracovať mimo BA majú nárok na diéty a na stravné poukážky nie. Nezáleží na tom kde dotyčný ZC býva. Na tvojom mieste by som im tie diéty doplatila spätne.

NIE nemá!