Vôbec nemusíte mať obavy. My sme mali dvoch vlčiakov. Jeden uhynul a ešte ten istý deň sme si kúpili šteňa vlčiaka 6 týždňového. Ten veľký, ktorého sme mali sa staral o neho ako matka o svoje dieťa. Keď malý podliezol plot, aby sa dostal do dvora a chcel ísť za nami v noci, on preliezol 1,6 m vysoký plot, aby ho chránil. Mal do krvi dohrýzané nohy, ale vôbec mu to nevadilo.Všetko mu trpel.Netrestali sme ani jedného, aj si poštekali po sebe aj sa pohrýzli, ale všetko bolo z tej vzájomnej lásky.
Tento rok na jar syn kúpil steňa - sučku vlčiaka. Mali sme obavy ako to príjmu naše psy. Už majú 5 a 9 rokov. Ten starší bol super, chránil ju a hral sa s ňou, ten mladší akosi chcel prejaviť, že "tu som pánom ja". Chviľu sa stretávali len pod najväčším dozorom, ale neskôr sa skamarátili. Aj sa rafli kvôli nej (však to je dáma), ale ublížiť by jej neublížili. Aj keď ju doviezol po cca mesačnej odluke zvítali sa, jašili sa, vyskakovali boli super.
Keď mala vnúčka 6 mesiacov a v kočíku spala na dvore, my sme ešte nevedeli, že sa prebúdza, ale oni už pobiehali medzi nami a kočíkom, aby nás upozornili, že sa niečo deje. Teraz, keď im chce dať granule, veľmi jemno jej otvoria prsty jazykom a tak zoberú granule.