Také niečo aj existuje ????

Este som o takych tabletkach nepocula, iba ak by islo o meprobamat. Ale to otupuje zmysly a teda by som s uzitim velmi vahala. Placu, podla mna, treba nechat volny priechod, ved raz ustane. A slzy vyplavia skodlive latky z tela aj z duse.

Myslíš asi nejaké antidepresíva, nie?

Treba navštíviť obvodného lekára, lebo väčšina z nich sú na predpis. Treba povedať, že má depresie a ten je poradí.

Mne pred mnohými rokmi zaberal Rudotel - bol na lekársky predpis. Dnes ho už asi v lekárni nedostať. Možno ti skúsení lekárnici poradia nejakú náhradu. Nedoporučujem užívať často.

--------
Veronika

Miesto Rudotelu je náhrada Elenium.Je na plnú uhradu,ale stojí len okolo 30,-Sk,ale myslím,že ho môže napísať len lekár,že ho nepredajú.Môže ktorýkoľvek lekár.

Skús PERSEN - výťažok z medovky - vnútorne upokojí, nie je návykový - bez receptu alebo NOVOPASIT - tiež podobný efekt a tiež bez predpisu.

Keď mi zomrel otec ja som užívala Sedatif PC je to homeopatikum velmi mi to pomohlo.

Kedysi som brala Persen aj ja. Mylsela som si, že mi to pomôže. Nepomohlo. Čím nechcem povedať že je to zlý medikament.
Pomohlo až to, keď som sa vysporiadala ja sama vnútorne s tým čo ma zožieralo. Je u nej asi tiež psychický stav, ktorý chce "liečiť". Z mojej skúsenosti, ktorú môžem odovzdať, bolo zásadné pomenovať, uvedomiť si, alebo aj priznať si V ČOM JE PROBLÉM. BEz akéhokoľvek nahovárania si čohokoľvek a hľadania rôznych ale... ale...ale.... Ak si viem nekompromisne definovať v čom je môj problém potom sú mi jasnejšie aj riešenia. Tie riešenia niekedy naozaj vyzerajú ako nemožné, neuskutočniteľné, nereálne a neviem ešte aké ale aj keď to stojí neviem koľko peňazí a majetku, vždy sa oplatí sa toho problému zbaviť a dostať sa tak znova do psychickej pohody.
Ak je problém v strate blízkeho, je to určite ťažké zvládnuť ak bola citová pripútanosť. Možno vyznejú tieto slová hrubo alebo "sebecky" ale pri hlbšom zamyslení to má svoju podstatu: To že za niekým neprimerane dlho plačeme, neznamená, že to niekomu pomôže. Naopak ubližujeme sami sebe. A ešte pri hlbšom uvedomení si, že plačeme vlastne sami nad sebou (lebo toho druhého nám to už nevráti), nad tým že JA som niečo stratila, tzn. že sa ĽUTUJEME. Ja keď som si túto záležitosť uvedomila, myšlienky sa mi v hlave tak akosi same poukladali do tých správnych šuplíkov a bolesť zo straty bola znesiteľnejšia a hlavne mohla som ďalej normálne žiť a fungovať.
Nie sme tu preto aby sme stále plakali a trpeli ale preto aby sme boli šťastní, prípadne toto šťastie ďalej hľadali, usmievali sa ...a toto aj rozdávali ďalej.
Neviem či som trafila, dúfam že to nie je niečo horšie, ale pri tých tabletkách na plač ma nenapadlo nič iné.



A ešte jedna skvelá rada ma napadá: Nech príde kuknúť aj ona na POradu, tu nájde kopu skvelých názorov, podporovateľov, utešovateľov, psychológov....skrátka, už v tom nebude sama.