Nárok na SL má,ak odpracoval viac ako 4 hod

Na stravný lístok má nárok ten zamestnanec, ktorý odpracuje viac ako 4 hodiny.

a hovorí o tom § 152 ZP

Ak odpracoval viac ako 4 hodiny, tak vtedy má nárok zamestnanec na stravný lístok v tento deň.

Niektorí zamestnávatelia poskytujú stravné lístky aj za deň v ktorom mal zamestnanec dovolenku.

ďakujem Vám

Ale to nie je daňovo uznaným nákladom zamestnávateľa potom.

ale, keď si dáš do internej smernice, tak je nárok aj na dovolenkový deň

Daňovým výdavkom je výdavok na stravovanie zamestnancov v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom s odvolávkou na Zákonník práce.
Takže ak zamestnávateľ dáva stravné lístky nad rámec Zákonníka práce, tieto výdavky nie sú daňovým výdavkom .

Aj vydávanie SL počas čerpania dovolenky je v súlade, ak je dohodnuté v zmysle § 152, odst.7 ZP...

§ 152
Stravovanie zamestnancov

(1) Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Túto povinnosť nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu, s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny. Povinnosť zamestnávateľa ustanovená v prvej vete sa nevzťahuje na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí.

(2) Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie podľa odseku 1 najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. Nárok na poskytnutie stravy má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla.

(3) Zamestnávateľ prispieva na stravovanie podľa odseku 2 v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Okrem toho zamestnávateľ poskytuje príspevok podľa osobitného predpisu.

(4) Pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, sa cenou jedla rozumie hodnota stravovacej poukážky. Hodnota stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu.

(5) Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi finančný príspevok v sume uvedenej v odseku 3, len ak povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku alebo ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie podľa odseku 2, alebo ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom.

(6) Zamestnávateľ poskytne finančný príspevok na stravovanie podľa odseku 5 aj zamestnancovi pri výkone domáckej práce alebo telepráce, ak mu nezabezpečí stravovanie podľa odseku 2 alebo ak by stravovanie podľa odseku 2 bolo v rozpore s povahou vykonávanej domáckej práce alebo telepráce.

(7) Zamestnávateľ môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov
a) upraviť podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať stravovanie počas dovolenky, prekážok v práci, alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci,
b) umožniť stravovať sa zamestnancom, ktorí pracujú mimo rámca rozvrhu pracovných zmien za rovnakých podmienok ako ostatným zamestnancom,
c) rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie, a ktorým bude prispievať na stravovanie podľa odseku 3.

... a stačí na to interná smernica alebo je potrebná KZ ?

zo stránky www.drsr.sk

Daňovými výdavkami podľa znenia § 19 ods. 2 písm. c) bod 4 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov (ďalej zákon o dani z príjmov) sú i výdavky (náklady) na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené na príspevky na stravovanie zamestnancov poskytované za podmienok ustanovených osobitným predpisom, ktorým je platný Zákonník práce.
Zákonom o dani z príjmov tieto výdavky nie sú limitované, ani obmedzované výškou a pokiaľ ich daňovník (zamestnávateľ) vynaloží v intenciách § 152 platného Zákonníka práce, potom predmetné náklady sú daňovo uznanými nákladmi po splnení podmienok určených zákonom o dani z príjmov.
To znamená, že ak zamestnávateľ (daňovník) v kolektívnej (resp. pracovnej) zmluve upravil podmienky stravovania zamestnancov tak, že im bude poskytovať stravovanie aj počas čerpania riadnej dovolenky, potom náklady vynaložené na stravovanie zamestnancov počas tejto doby sú uznané za daňové výdavky.

V zmysle znenia ZP je potrebné to prerokovať a dohodnúť sa zo zástupcami zamestnancov...

Interná smernica nestačí...

Takže nie som celkom mimo .

A čo ak mám iba jednoho zamestnanca? Kto ho bude akože zastupovať pri rokovaní so mnou?

Zahrnieš to do Pracovnej zmluvy a finito.

predsa milovana PZS starajuca sa o zdrave blaho zamestnanca

...a ak pracovná zmena zam-ca trvala iba 5,5 hod., tiež má nárok na SL?

Narážam na § 91 odst.1 Z.p., podľa kt. "je zam-eľ povinný poskytnúť zam-covi, ktorého prac.zmena je dlhšia ako šesť hodín, prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút". Alebo to nesúvisí ?

Áno, má. Trvala viac ako 4 hodiny- podmienka aby vznikol nárok.