Napriek tomu, že medzi nájomcom a novým vlastníkom nebola uzavretá samostatná nájomná zmluva po zmene vlastníctva bytu, nemožno v žiadnom prípade hovoriť o tom, že nejestoval medzi nimi záväzkovoprávny vzťah. V súlade s § 680 ods.2 OZ totiž zmenou vlastníctva bytu nový vlastník vstúpil do právneho postavenia prenajímateľa a teda nadobudol tak všetky práva ako aj povinnosti (zmluvné i zákonné) patriace pôvodnému vlastníkovi ako prenajímateľovi. Z toho teda vyplýva, že o.i. aj právo na nájomné patrí novému vlastníkovi. Zároveň treba uviesť, že touto singulárnou sukcesiou nový vlastník nadobudol napr. aj tie povinnosti, ku ktorým sa predchádajúci vlastník zaviazal, aj keď nový vlastník by s nimi nesúhlasil.
Pri posúdení oprávnenosti nároku, ktorý by si chcel uplatňovať v súdnom konaní, teda bude rozhodujúce
a)či ku skočneniu nájomného vzťahu došlo riadne (ak vôbec došlo),
b/ či všetky nároky medzi nájomncom a prenajímateľom sú vysporiadané.
K druhej časti otázky - vymaľovanie bytu, je potrebné pristupovať z dvoch hľadísk :
1/ kedy k nemu došlo (pred alebo po zmene vlastníctva bytu, ak pred mal predchádzajúci vlastník o tom vedomosť?),
2/ § 687 ods.2 OZ odkazuje na nar. vlády 87/1995 ktoré náklady na maľovanie zaraďuje medzi náklady na bežnú údržbu bytu. Ak by nájomca preukázal nutnosť maľovania, potom podľa § 692 ods.2 OZ in fine nemohol byť nárok nového vlastníka na akúkoľvek náhradu z titulu vymaľovania úspešný. Maľovanie bytu totiž nie je ani v zmysle konštantnej judikatúry podstatnou zmenou v byte (samozrejme, pokiaľ si strany v zmluve nedohodnú že takoutu zmenou je).