Som členkou Porady od 4. 2. 2008 a prispejem prvým veselým príspevkom. Že práca účtovníkov je ťažká a neocenená práca je fakt. Fakt je aj to, že zažijeme veľa adrenalínových. ale aj veselých zážitkov.
Môj zážitok z 11. 2. 2008:
Klient vo veku cca 70 rokov (v tomto veku je veľa predsedov pozemkových spoločenstiev) mi doniesol do kancelárie doklady na spracovanie účtovnej závierky. Prítomný bol aj kolega z lesníckej oblasti, ktorý mu odovzdal vypracované výkazy. Všetko prebehlo v poriadku v dobrej nálade, klient odišiel a ja tiež, mala som prestávku. Asi po pol hodine mi spomínaný klient zatelefonoval a opýtal sa ma: Prosím Vás nevypadli mi u Vás zuby? A ja, slušne vychovaná, vážnym hlasom, že neviem, že sa pozriem po prestávke. Až po ukončení hovoru ma pochytil záchvat smiechu a utekala som do kancelárie štvornožkovať po podlahe a hľadať zubnú protézu. Našťastie tam nebola, asi by ma smiech prešiel.
Želám všetkým poraďákom pevné nervy a nadhľad v tomto hektickom období